Park Jimin.Bohatý,sebecký síce i fešný jedináčik.No iba dovtedy kým si jeho rodičia adoptujú dievča Mee-Nana z detského domova.Jiminovi sa to najprv nebude veľmi páčiť ,no potom bude k nej cítiť niečo viac.(ps. V tejto story skupina BTS nie je slávn...
"Je to nejaký problém?" Nadvihla obočie.Na moje videnie bola nejako podráždená."Nie,nie.Len ako ťa to napadlo?" "Len tak.Ale mohli by sme už ísť niečo pozrieť? Myslím kúpiť.Viem mám už toho veľa ,ale niečo také na párty vôbec nie." opäť nahodila psie očká."Ideme!"
Išli sme sa obuť a obliecť.A hurá do obchodov.Nasadli sme do auta kde nás čakal môj osobný šofér a rýchlym tempom sme išli do obchodného centra.Bol som tu už miliónkrát s Kookom.On vždy rád nakupoval voloviny ,ktoré nakoniec nechal niekde ležať.
V jednom jedinom obchode sme strávili vyše dve hodiny.Nana vždy niečo zobrala do kabínky, prezliekla sa a potom vyšla ,aby som jej povedal ,či to je dobré alebo nie.Nakoniec sme áj ja ,aj ona vybrali ideálne a partyové oblečenie.Mne úprimne sa viac páči elegantné, ale jej to proste sedlo.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
(To si Nana kúpila 🐰🐰🐰🐰🐰💕^_^)
Zaplatil som to a išli sme si dať niečo pod zub,tak sme teda išli do jednej výbornej reštaurácie v tomto centre. Proste sme si objednali jedlo a pitie a čakali naň.
"Fakt to vyzerá dobre?" Ustráchane sa spýtala Nana sediaca oproti mne. "Naozaj.Aj sa to hodí na oslavu a proste všade.Ver mi.Mám na to vkus." Usmial som sa.Ale teraz úprimne.Neviem prečo ,ale proste som chcel."Teraz sa usmievaš naozaj." povedala Nana skoro nepočutelne, ale ja som to počul. "Ako to myslíš?Viac krát som sa už usmial,"nechápavo som sa na ňu pozrel."To ti poviem inokedy ." Usmiala sa.
Chcel som sa to ešte raz opýtať,ale nanešťastie presne vtedy priniesli jedlo.Hej, ale už som to neriešil ,pretože som bol veľmi veľmi hladný. Najedli sme sa a mohli sme ísť.Asi sa teraz pýtate čo si oblečiem ja? Jednoducho ,mám to už pripravené.
Keď sme vyšli z obchodu uvedomil som si ,že šofér tu nie je ani s autom a určite niekde je ,pretože mi nedvíhal mobil.Tak som jednoducho povedal ,že ideme peši ,pretože to nebolo až tak ďaleko.Tak sme išli.
Celú cestu bolo ticho,bolo počuť iba autá a deti ,ktoré vykrikovali pri naháňačke.No keď som zbadal jednu osobu,rýchlo som sa zastavil a zastavil som tiež Nanu."Prečo si zastavil?" neveriacky sa na mňa pozerala. "Tam ide jedna baba,a tá je do mňa blázon.Nechodí k nám na školu, ale proste ju poznám.A chcem sa jej zbaviť." Ukázal som na okoloidúcu babu. "Aký je plán?" Nana nahodila bojový postoj až som sa musel zasmiať."No, zaprvé,musíš sa zase zahrať na herečku." Povedal som a chcel som pokračovať, ale ona má prerušila.
"Takže na tvoju priateľku." Nahodila vážny výraz a ja som iba prikývol. Ona vie snáď čítať myšlienky?Ale to iba preto, lebo by som sa toho okoloidúceho tvora menom Kylie nikdy nezbavil.
Chytil som ju za ruku aby sme vyzerali ako pár.Ale bolo mi to nepríjemné. Kylie sa rozutekala za mnou ,no potom rýchlo zastala a nadvihla obočie."Ahoj, Jimin," povedala sklesnuto."Čau," povedal som to tak neohrabane.
"Kto to je?" Prezrela si Nanu od hlavy po päty."Moja priateľka.Nejaký problém?" "Nie, nie je.Počkaj čo si hovoril?!" Videl som ten hnev v očiach.
"Som jeho priateľka," pridala sa Nana. "Aha," Kylie stála s vyvalenými očami. "Jimin, keď sa chceš iba hrať, aby som odišla ,tak to je marné.Ja ti neverím a ani jej." Kylie stála zo založenými rukami. "Uh....Načo by som sa hral.Nebuď malá ,Kylie." "Tak to dokáž," šibalsky sa usmiala.
Dal som Nane jemnú pusinku na líčko a noštek. "Ach, jaj...Dobre ,verím ti,"povzdychla si a odišla.
Keď už Kylie nebolo vidieť tak mi Nana dala facku."Začo?!" "Mohli sme vymyslieť niečo iné.Nemusel si ma ..." Ani nedokončila."Čo som mal asi robiť? Spanikáril som!A čo si zrazu taká drsná?Buď rada ,že som sa ťa hneď prvý deň nezbavil!Bože najprv, keď si prišla tak som bol nahnevaný. A čo si robila v decáku? Určite si bola takto nákladová každý deň.!" Všetok hnev som vypustil.
Začali jej stekať slzy."Už viem prečo mi Yoongi a Hobi hovorili ,že si tak výbušný." Pustila tašku, naschvál do mňa drgla a potom zmizla.
"Ty si debil Park Jimin!Chcel si sa jej zbaviť, to hej.Ale tak, aby to nevedela! Ale nie, ty to musíš všetko povedať!Magor,debil ,PABO!!!!A čo si jej dal znova....Ehm to nedokončím! Preboha chceš sa jej zbaviť nie zamilovať sa,pako!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!" Moje svedomie ma opäť zdisovalo. Boha, ja som debil.Schmatol som tašku a rýchlo bežal za ňou.
Bol som už pri dome.Išiel som dnu,vyzul som sa a vyzliekol si kabát a rýchlo utekal hore za Nanami. Mala zamknuté dvere.Oprel som sa o dvere chrbátom a zošuchol som sa na zem.Oprel som si hlavu a pozoroval strop.
"Nana?Žiješ?" "Nieeeeee....!" Zakričala nahlas."Ja som to tak nemyslel." Chvíľu som bol ticho.Boli počuť Naniné vzlyky."Ja.... Prepáč!!" Vykríkol som ,aby počula.
"Prepáč?To akože ti mám odpustiť? Prešla som si peklo v detstve a ty mi to iba viac komplikuješ.Viem, som náladová často,ale za to ,že som bola v decáku nemôžem ja," opäť začala plakať.
"Ja som totalný idiot.Naozaj mi to je ľúto,ja neviem čo si si prežila a ja som zas iba rozmaznaný debil, čo je veľký kretén." Povzdychol som si. "Chceš vedieť prečo som bola v decáku?" Opýtala sa akokeby sa nič nestalo."No,tak áno, ak ti to neprekáža. Nechcem, aby si z toho bola smutná."
Postavil som sa, aby som mohol počúvať.V tom otvorlia dvere a sadla si na posteľ.Išiel som si sadnúť tiež.
Nanami POV "Keď som mala 8, tak môj otec začal piť a všetku zlosť si vybíjal na mne. Každý večer ma bil a mama sa iba skrývala pred ním a nechala ma tak. Všetko čo mala urobiť ona, nechala na mne,či to bolo umývanie riadu alebo upratovanie nechala na osemročnom dievčati.A tiež ma hrešila za všelijaké blbosti.A potom ma dali do decáku lebo ma už nechceli."
Začala som opäť plakať.Takto to vyrozprávať."Ach...To mi je ľúto.... Naozaj dúfam že mi odpustíš.Pravda, chcel som sa ťa zbaviť na začiatku ,ale v tedy som bol nahnevaný.Ver mi.Keď budeš chcieť niekomu niečo povedať som tu pre teba." Objala som ho. Jimin POV Ja som to povedal.Ale to som klamal. Hej,môže mi všetko povedať ,ale aj tak sa jej zbavím.Musím zachovať chladnú hlavu.
"Ďakujem,"pošepkala.Asi desať minút sme sa tam objímali ,ale potom som už išiel do izby.Tam som si ľahol na posteľ a uškrnul som sa pre seba. "Viem,som hnusný, ale ona nezmení Jimina.Zbavím sa jej." Ako som si to dopovedal ,tak som mal divný pocit. Pocit viny.
Annyeong majne,cuties!Nová kapitola je na svete.Viem,trvalo to dlho! Dúfam že sa nehnevate. Ale snažila som sa ju napísať tak aby bola dlhá.Dopredu ďakujem za votes a comentos (ak nejaké budú 😁) ale hlavne že ste si to prečítali. Budem to vydávať už častejšie. Tak zatiaľ Annyeong 💕💕💕💕😘🐰
