Láska je hra

3.kapitola

Pardón opäť za pravopisné chyby, niak ma to začalo baviť písať. Čo chcem ešte povedať je užiťe si čítanie.
Z odkazom Darina:-P

Prišla fyzika, zazvonilo na hodinu a mne sa klepali ruky ani neviem prečo.
"Nervózna čo, neboj to je obviklé, aj mne sa tak klepali ruky," chvíľa na nádich, "a nevistraš sa, vie o tebe viac neš si myslíš" o čom to sakra melie veď ma nikdy neviďel.
"A aaa" skôr ako som čo kolvek povedala vstúpil a ja som sa automaticky postavila. Zrazu sa mi rozbušilo srdce(prečo), vyzeral omnoho krajšie ako keď mi ho Iris opisovala, bol vysoký, vyšportovaný, mal blond vlasy a bol FAKT pekný.
"Nenávidím keď sa staváte som snaď učiťel?" povedal, a ešte má aj taký mužný hlas.
Potom začal písať nové učivo a skúšať fyzikálne somariny, potom mňa vyvolal, dosť ma to zaskočilo.
"Nell, povec odpoveď" povedal milo, ako preboha veďel ako sa volám, pozrela som sa zaskočeno na Iris, a spomenula som si na Irisne slova pred hoďinov.
"Čo si tak zaskočená, viem o tebe viac než len meno" povedal.
"Aaaaa," skočil mi do reči, "Ty asi z fyziky nebudeš najlepšia že?" to mal zasa pravdu.
"Áno," povedala som zaskočene.
"Stav sa u mňa zajtra po škole," ešte viacej zaskočená, "dobre, ďakujem."
"Viďíš je milí a naozaj pozorný a vie o tebe vela" povedala ticho Iris.
"Iris ja viem aký som, ale aj o tebe viem veľa, a aj že fyziku nemáš v malíčku tak počúvaj," povedal ale ani trochu nezvíšil hlas, je úžasný, trochu sme sa s Iris zasmiali a potom sme už dávali pozbitok hodiny dobrý pozor.

Po hodiňe som sa pripravila na piatu hodinu(Francúštinu), ruky sa mi sem tam ešte trochu zakimkali ale nič viac naštastie. Srdce mi síce búchalo celú dobu ale za posledních 45 minút fyziky, som si aj trošku zvikla. Bola som celú fyziku zamlknutá a ohromená Dilanom, narozdiel od Iris. Iris mala zo mňa 45 minútové 3d kino, celú hoďinu ma pálil jej ostrý pohlad, sledovala moje výkivi nálad, nechápavosť, zamlknutosť, ohromenosť . . . A celkovo som si prešla pár psichickými štádiami, a to kvôli pár teda ani pár ale jednej vete, a pokusu byť milí, možno dospievam (túto výhovorku som použila viac ako pero). Už išiel Dilan odchádzať ale stavil sa u našej lavice.
"Nell neboj sa a hlavne nebuď zaskočená, keď mám zastupovať lebo nie je iní učiťeľ zistím si o triede a jednotlivcou ktorích dobre nepoznám informácie." povedal a jemne kívol hlavou, skôr ako som stihla odpovedať už ho nebolo. Nakoniec mala tá bláznivá baba ménom Iris pravdu páči sa mi, ale asi nie viac ako Ben, NIE, NIE a NIE zan naňho myslím, musím už prestať, keď má inú tak má inú. Ale jedno viem už sa teším na zajtra po škole, síce sa buďem učiť ale buďem s Dilanom, už to aj vidím ako sa to vyvíja . . .
"Mala som praudu ?" viem čo chceš počuť, ale ja taká nie som.
"NIE, samozrejme že nie veď ma len doučí fyziku," povedala som a nahodila som vážny víraz, asi mi na to neskočí že???
"Šak uvidíme kto mal praudu," povedala, a ihňeď ako dopovedala "cŕŕŕn" zazvonilo na francúštinu.