ďaleko odo mňa
až mi takmer vzduch
zabraňuje vidieť
stojí tam chlapec
a ruky dvíha k nebu
akoby ho chcel chytiť
a držať
a držať
s každým pohybom
sa však dvíha vietor
a nebesky šepká mi
nech sa nedívam
na chlapca ktorý
nebo chce niesť
posiela mi vietor
víchricu hurikán
len nech sa nedívam
a je mi ľahšie
je mi ľahšie uveriť
že ovláda vietor
než by mal byť bláznom
ktorý vzpína ruky k nebu
YOU ARE READING
útržky papierových slov
Poetryslová, ktoré vzbudzujú smútok možno lásku, možno radosť a sú pominuteľné. // pretože pominuteľnosť, si nevyberá. Best rating : #1 in poetry ♡♡♡
