Undercover (Dramione)

3.

Keď otvoril dvere do učebne, videl presne to, čo očakával, že uvidí. Grangerová sa zúfalo snažila čo najrýchlejšie pripraviť elixír a užiť si aspoň voľnú nedeľu. Keď ho uvidela, nahnevane ho prebodla pohľadom.

„Ako sa pracuje na elixíre humusáčka?" celý čas sa pobavene uškŕňal a nespúšťal z nej oči.

„Mala by si si na to začať zvykať, pretože to budeš určite robiť častejšie, o to sa neboj."

Na Hermioniných ústach sa objavil úsmev. Dostala nápad. Krutý nápad. Jedným ťahom zdvihla prútik, namierila ho na dvere a vyslovila zaklínadlo. Draco najprv nechápal, čo tá bláznivá humusáčka robí. Pochopil to, až keď prišiel k dverám a snažil sa odísť preč. Vymenili si rolu. Teraz sa ona pobavene smiala a on na ňu vrhol nahnevaný pohľad. Hermiona totiž vyslovila zaklínadlo na zamkýnanie, ktoré mohol zrušiť len jeho vysielateľ. Kruté, no zábavné.

„Výborne Malfoy. Hneď využijem príležitosť, že si tu so mnou. Keďže si mi zabezpečil plány na víkend, zabezpečím ich aj ja tebe. Môžeš ten elixír pripravovať so mnou."

„Zbláznila si sa? Ani náhodou. Teraz otvor tie prekliate dvere!"

Hermiona sa zasmiala. A pokračovala v práci, ignorujúc Dracove slová. Draco najprv skúšal otvoriť dvere rôznymi zaklínadlami. Nič. Skúšal sa Hermione vyhrážať. Nič. Ani sa naňho nepozrela.  Draco začínal byť zúfalý. Nehodlá stráviť celý deň v prítomnosti humusáčky. Ani Hermiona nebola jeho prítomnosťou nadšená, ale fakt, že ho vďaka tomu ide roztrhať od zlosti, stál za to.

Prvú hodinu Draco Hermionu ignoroval. Druhú hodinu ju neprestajne urážal. Nič. S ňou to ani nepohlo. Vzdychol si a priznal prehru. Samozrejme, len sám sebe. Nemal veľmi na výber, ak sa chcel dostať von.

„Čo mám robiť?" otrávene sa opýtal a postavil sa z druhej strany stola, na ktorom Hermiona pracovala.

„Nech sa páči."

Hermiona mu podala návod ako namiešať správne jednu prísadu do elixírov. Pracovali potichu. Draco nebol zvyknutý na ticho. Nemal ho rád.

„Ako ti to ide humusáčka? Nechcem tu s tebou stráviť celý deň, švihni si"

Vôbec nereagovala na jeho slová. Hermiona v jednom kuse pobehovala hore-dole nesúc nové  a nové prísady do elixíru. Draca to nadmieru rozčuľovalo.

Pomaly sa blížil večer. Nie len, že s ňou strávil takmer celý deň, ale stále nebol elixír hotový. Ale určite ho tu nebude držať aj v noci. Chvíľu jej síce pomáhal s elixírom, ale väčšinu času trávil nadávaním a pozeraním sa z okna.

„Humusáčka, som hladný. Môžeš otvoriť tie sprosté dvere. Už tu nemienim stráviť ani minútu."

Ako sa hovorí, hladnému to dobre nemyslí, Draco bol pravý opak. Vtedy mu to došlo. Zaklínadlo na zamykanie môže zrušiť prútik, z ktorého vyšlo zaklínadlo. Ale, ako jej ho vezme? Začal sa nenápadne prechádzať okolo nej. Prútik mala položený vedľa knihy, z ktorej čítala prísady.  Draco sa k nej pomaly približoval. Keď už bol takmer pri nej, otočila sa a došlo jej, čo chce Draco urobiť. Schytila prútik  a začala utekať po miestnosti. Draco sa za ňou rozbehol. Hermionu táto hra začala nesmierne baviť. Vždy sa uhla Dracovi tak, že jeho ruky na ňu nedosiahli. Mal toho plné zuby. Hermiona zodvihla prútik do vzduchu a smiala sa. Draco bol vyšší ako ona, ale jej reflexy boli rýchlejšie. Ako sa Draco snažil dosiahnuť na prútik, zakopol a nechtiac spadol. Lenže nespadol sám. Popri páde sa zvalil na Hermionu, ktorá neudržala ťarchu jeho tela a pristála na zemi. Draco na nej ležal. Keď sa nadvihol pohľad mu padol do jej očí. Prečo si ich nevšimol skôr? Boli prenikavo hnedé. A ta blízkosť, v ktorej ju teraz mal. Draco ani nevedel, ako je to možné, ale chcel ju pobozkať. Nemyslel na to, že je  nečistokrvná a že je to Grangerová, ale cítil strašnú túžbu bozkávať jej pery. Chvíľu na ňu bez slova hľadel. Ona na tom bola rovnako. Ležala na zemi pod Dracovým telom a cítila vzrušenie. V takejto blízkosti a polohe ešte nikdy s nikým nebola. Chvíľu si hľadeli do očí a nechápali, čo sa to deje.