Zviazana minulosťou...

Rozpomínanie

,,Prečo si smutná ?" spytal sa.
Nedpovedala.
,,Trápy ťa niečo ?" znovu sa spytal.
Vydýchla cigaretový dým po prvý krat čo čo si ju zapálila a odpovedala.
,,Mňa nič netrápi, prečo sa na to stale pýtaš ?" a posledný krat si potiahla z cigarety, a zahasila ju.
,,Poznám ľudí, viem kedy ich niečo trápy, je to vidieť v ich očiach. Možno vravia že nič lebo nechcú o tom hovoriť, no spoznáš to vždy." Ona len zatvorila oči nachvílku. Otvorila ich a zadívala sa do dialky. Chvílku rozmýšlala čo odpovie, nakoniec sa nadýchla a začala rozprávať.
,,Zaľúbil si sa niekedy do niekoho ?" spýtala sa. On sa tiež zadíval do dialky. Letmo sa usmial a povedal. ,,Áno, je to krásny pocit. Ale prečo sa ma to pýtaš ?"
A začala rozpravať po druhy krát. Oči sa jej trblietali slzami no nedovolila aby čo i len jedna sa skotúlala dole.
,,Áno je to krásny pocit presne ako si povedal. Niekoho spoznáš a chceš sním tráviť čo najviac času. Neskôr ten čas máš a cítiš sa tak príjemne, nič viac nechceš a potom po niakej dobe si uvedomíš že k tej osobe niečo cítiš. Si sním tak často, vidiš ako si rozumiete a nechceš aby tá chvíla nikdy skončila. Vo vnútri sa rozprávaš sam zo sebou, jeminenku ta osoba je uplne úžasna. No nechceš si priznať že niečo k nej cítiš. Ale nakoniec to nedokážeš a cítiš že už to nieje len kamarátské, cítiš že tu osobu asi ľúbiš. A je to pravda. Jediné čo chceš vedieť je to či ta osoba cíti to isté. A ja som zistila že áno. Aj on mi to povedal..