Svetlo

''Do obchodu a potom preč s cudzími ľuďmi,,

Bol vynikajúci deň na to sa osamostatniť, a tak som sa lúčila s rodinou. Keď som nastúpila do auta, išla som ešte do obchodu a rovno do New Yorku. Po ceste som si ešte dala veľa prestávok. Ešte že so mnou bol môj najvernejší pes Shady, ktorý ma vždy podporí, keď to najviac potrebujem.

Dorazila som do môjho "domu" a začala som sa vybalovať. Po necelých 2 hodinách som bola vybalená a išla som sa prejsť po meste. Zastavila som rovno pred obchodom a šla som ešte niečo dokúpiť no vtom som videla skupinku ľudí ktorý vyzerali, akoby akurát prišli z maškarného plesu či čo, no ja som išla do obchodu a ničoho som si nevšímala. Prišla som "domov" a išla spať. Veď kto by po takej dlhej ceste nezaspal a nepadol do postele na hubu. Keď som sa zobudila, na mojej zemi som našla divný znak a bol aj na stene dalo mi to zabrať dať to zo steny dole. Ale zvládla som to. Po dvoch dňoch som znova išla do obchodu ale tentokrát pešo a znova som stretla tých ľudí z maškarného plesu či čo ale dnes išli smerom ku mne. Videla som že ten chalan čo mal blonďavé vlasy a doslova zlaté oči mal ten znak čo stále kreslím. Zrazu prehovoril:
,,Ahoj viem že ti príde divné ako sme oblečený ale musíš ísť s nami."

Zatajila som dych.
,,Prepáč som Jace a ty?"
S-s-som Jessica.
Ostatná skupina išla preč len Jace tam ostal. Tak som sa ho spýtala či nevie čo znamená ten znak. Povedal že musím ísť s ním a tak som išla. Zastavila som u velkého "zámku". Zobral ma dnu a povedal s úškrnom : ,,Vitaj v Inštitúte."