Dlho som dusila v sebe toľko slov,
ako keď vlk čaká na nov.
Svoju tvorivosť som držala na krátkej vôdzke,
a len občas som bola s ňou na obchôdzke.
Básničky som recitovala,
knížky zase čítala.
Keď som občas poskladala básničku, každý chlapec chválil každá dievčina chválila.
Ale ja som svoju dušu nemala vypustenú,
nevedela som že slová majú takú cenu.
Teraz vo mne volne lieta,
a vďaka vám už nenosím smútok v srdci len, či žial, či lásku, milovaná celým svetom to možno nie, ale vy to sa pre mňa vždycky ráta.
