The dragon princess ✅

Nesnaž sa

(Jasion)

Znáša to ťažšie, než som predpokladal. Ale čo sa vlastne divím? Drak jej zabil matku...Nedôveruje drakom. Pri tom, ako Taya všetko zveličuje a robí z komára somára, som to mohol očakávať, i keď...Až toto by som nikdy neočakával. Jej slová ma nesmierne rania a bolia, no nechcem o ňu prísť.

Posiela ma od seba preč, kričí na mňa, no viem, že to, čo medzi nami bolo...Nemôže byť voči tomu až taká chladná a ľahostajná, viem, že ma musí mať aspoň trošku rada, i keď je práve úplne vytočená a besnie.

Sledujem, ako chodí po lese, absolútne nevediac, kam to vlastne ide, pričom sa neraz ocitne pri tom istom strome a banditi už musia byť s našimi koňmi poriadne ďaleko, ale čo. Ona predsa vie, čo robí! Vie sa o seba sama postarať! Tak prosím! "To omnoho lepšie sa o seba dokáže postarať Fergus," pomyslím si.

Vraždí ma pohľadom, ale je stále hrdá na to, aby nasadla na Shenovho koňa alebo vôbec ku mne prehovorila. Po dlhej chvíli zastane a oprie sa o strom. Utrie si spotenú tvár a upraví si vlasy. Je unavená. Keď uvidí, že aj ja zastanem, tak vtedy sa pozviecha a kráča ďalej.

Dojde k rieke, za čo dobreže nezačne ďakovať všetkým bohom. Pije nenásytne a divím sa, ako sa do nej môže zmestiť až toľko vody. Premyje si tvár a trochu telo, teda natoľko, aby som jej z neho nič nevidel, nakoľko si plne uvedomuje moju prítomnosť.

Svitá. Taya si uvedomí, že nemôže žiť len z vody a asi je hladná. Už dlho sa zúfalo snaží uloviť v rieke nejakú rybu, no je až veľmi nešikovná, a okrem toho, s tou palicou, ktorou to skúša by neulovila ani riečnu rastlinu, nie ešte metajúcu sa rybu. Skúša to aj mečom, no nie je úspešná, jej najväčší úspech v rybolove je, že je celá okúpaná.

Call je však našťastie z tých ľudí, ktorí si so sebou na cestu vždy berú jedlo a nechávajú si ho pri koňovi. Nájdem nejaké sucháre a z ľútosti jej ich položím k nohám. Odfrkne si, ohrdne nad nimi nosom a ďalej si loví ryby. Nuž, ako myslí. Nechám ju na chvíľu samu, urazenú slečinku, a vyberiem sa uloviť si niečo pre seba. Zostrojím si luk a šípy, som v tom za tie roky v lese dobrý. Podarí sa mi odstreliť pár vtákov. Slabý deň, ale lepšie, než nič.

Keď sa vrátim, Taya mi nevenuje ani jeden pohľad, no všimnem si, že zo suchárov trochu ubudlo, i keď sú položené na tom istom mieste v tráve. Uškrniem sa. Nuž, hlad nad hrdosť.

Nepoviem však nič, viem, že jej hnev postupne opadne. V duchu sa pousmejem nad tým, že ako "nenápadne" pozoruje, ako šklbem perie uloveným vtákom, rozkladám si oheň a opekám si ich. Tú závisť cítiť až sem ku ohňu. Pri tom nenápadnom pozorovaní je však taká nenápadná, ako sane v lete, a to je...Smiešne. Vtedy sa rozhodne, že využije príležitosť, kým si pripravujem jedlo a odchádza. Pochopiteľne, aj so zvyšnými suchármi. Natoľko hlúpa nie je, aby mi ich nechala, keď videla, že si opekám mäsko.

Neponáhľam sa za ňou, viem, že ďaleko nezájde. Najem sa, uhasím oheň, umyjem sa, napijem, a nasadám na koňa, druhého ťahajúc za sebou. Neviem, kam zmizla, no zdá sa, že robí všetko preto, aby som ju nenašiel.

Všimnem si papier zavesený na neďalekom strome s namaľovanou Tayinjou podobizňou. Má tam väčší nos, než v realite, no viem, že je to ona. Dám papier dolu a čítam. Čítať ma naučili moji rodičia. Zháčim sa, keď vidím to množstvo zlata, ktoré za ňu ponúkajú. Z toho by dokázali Warrenovci vyžiť do smrti.

Premýšľam nad cenou ľudského života. Jediné, čo v živote dokázala Taya bolo, že sa narodila do kráľovskej rodiny a potom z nej ušla. Vedel som, že to bola vzácna, krásna a pre mňa hodnotná a významná žena. No netušil som, že jej hodnota bola taká vysoká pre kráľovstvo.
Premýšľam, nakoľko by kráľ ohodnotil život, ktorý zaňho bojoval niekoľko vojen alebo zabil niekoľko drakov, ale nebol jeho dieťaťom. Ale okrem rozumu mám aj srdce a to mi hovorí: za Tayu taká smiešna suma? Jej hodnota je nevyčísliteľná! Toto si Taya nezaslúži, aby za ňu ponúkali také biedne množstvo zlata! Čo z toho, že by z toho Warrenovci dokázali vyžiť do smrti a mohli si postaviť poriadne veľký dom...Taya jednoducho na predaj nie je, nakoľko nikto nemá toľké množstvo zlata, ktorým by si ju dokázal kúpiť. Na celom svete toľko zlata nie je, Tayina hodnota je nevyčísliteľná!

Srdce v mojom prípadne víťazí a tak papier pokrčím a odhodím. Za posledné dni sa cítim ako majster ničenia papierov. Jeden od otca spálim, ďalší pokrčím, ďalší, rovnaký ako pred chvíľou, potrhám...

Zaujímalo by ma, kam zmizla Taya, a začínam si robiť starosti. Dievča jedno bláznivé...Mám o ňu strach. Hľadám v zemi stopy, kam mohla ísť, a keď nejaké šľapaje nájdem, vyberiem sa smerom, kam vedú.

A čoskoro ju nájdem. Sedí pod stromom, rukami si stíska kolená, na ktorých má položenú hlavu, a plače.

Neviditeľná sila mi stíska srdce a bolí ma to. Bolí ma vidieť ju plakať, a ešte keď viem, že ja som toho príčinou. Neviem, čo mám robiť. Mám ju nechať samu alebo ísť ju utešiť? Neviem, veľké skúsenosti so ženami nemám, a preto váham. Nikdy som ženám nevenoval priveľa pozornosti, skôr som sa sústredil na seba, zlepšovanie sa a nadobúdanie schopností, vedomostí a zručností, než na vzťahy.

Bojím sa k nej priblížiť a začať ju utešovať, nakoľko tuším, že ma od seba bude odháňať. No tak! Som chlap a ešte k tomu sa dokážem premeniť na draka, a bojím sa ženy?? Veď práve, že sa premieňam na toho draka...Poškrabem sa na zátylku.

Vtedy mi začne venovať pozornosť Taya. Venuje mi nepekný pohľad plný nenávisti. Má opuchnutú tvár a načervenalý nos.

,,Baví ťa špehovať ma?" prehovorí ku mne ľadovým tónom.

,,Popravde?"

,,Poznáš vôbec slovo pravda? Že sa ťa vôbec na niečo pýtam..."

,,Povedal som ti pravdu! Čo viac odo mňa chceš, Taya?"

,,Aby si ma prestal špehovať a dal mi pokoj!"

,,Chutili ti sucháre?"

,,Nakŕmila som nimi vtáky. Spýtaj sa ich. Ahá, ty nemôžeš...Hm...Zožral si ich," uchechtne sa a pokrúti hlavou. Vôbec sa mi nepáči spôsob, akým sa so mnou rozpráva. Je tak chladná, odmeraná, plná nenávisti...

,,Hádam si nečakala, že chalan, čo sa mení na draka, nebude jesť mäso, ale trávu."

,,Ani náhodou. Už len očakávam, kedy zožerieš aj mňa."

,,Žil som s ľuďmi. A v živote som žiadneho človeka nezožral."

,,Musel si sa veľmi premáhať, čo?"

,,Trénovali ma drakobijci. A mimochodom, ani tí ma nezabili za to, aký som. Prijali ma medzi seba. Taya ja...Čo mám robiť, aby si mi odpustila?"

,,Nesnaž sa o to. Je to zbytočné."



Dobré ráno :-)

Dnes som ako Raffaello (viac než tisíc slov) :-D :-D :-D
Ďalšia časť za nami, tentokrát celá z Jasionovho pohľadu :-) Nie vždy sa mi stáva, že sa mi ľahko píše za mužskú postavu, ale v Jasionovom prípade je to až veľmi jednoduché :-) Dokonca občas jednoduchšie, než za samotnú Tayu, takže nevylučujem, že bude v budúcnosti viac častí z Jasionovho pohľadu...

Dúfam, že ste si ďalšiu časť užili rovnako, ako ja jej písanie (a vlastne písanie celého tohoto príbehu), nakoľko mi príbeh otvára veľké možnosti vytvárať dialógy, kedy sú Taya a Jasion ako pes a mačka (resp. drak a človek).