Nedotknuteľná láska [DOKONČENÉ]

13.

*po polroku*

Aj keď som mu rozprávala, chýbal mi jeho pohľad, jeho hlas a jeho úsmev. Netušila som, ako sa s tým vyrovnať. Chcela som ho vidieť tu a teraz. Ale, bohužiaľ, ho uvidím až za pol roka.  

"Rhyun, počuješ ma? Odpovedz mi! Chcem ťa počuť, chcem ťa vidieť, chcem ťa cítiť..."povedala som, keď som prišla do svojej izby. Cítila som, ako mi po tvári stekajú slzy. Hodila som sa na posteľ, zaborila hlavu do vankúša, aby ma nevidel zničenú. Pocítila som jemný dotyk na mojom ľavom rameni. 

"Rhyun, to si ty, že?"povedala som roztraseným hlasom a pozerala som sa po izbe, dúfajúc, že ho uvidím. No nebol tam. Ale pocítila som, ako mi hľadí do očí a usmieva sa.  

"Rhyun, už ťa chcem vidieť..."povedala som so slzami v očiach, no zároveň som sa usmiala a utrela si ich.