Cesta do krajiny rozprávok

/4/

z Luninho pohľadu

Sadla som si na lavičku v parku a hlavu som si podoprela rukami. Ninu sme hľadali všade, ale nikde sme ju nenašli. 

Hľadali sme ju v škole, v parku, v knižnici a taktiež aj v Rolleri. Matteo s Gaston ešte teraz prehľadávajú park, ale nemyslím si, že niečo zistia. 

,,Neboj sa Luna iste ju nájdeme," pozrela som sa vedľa seba a všimla som si Mattea. Ani som nevedela, že tu sedí. 

,,Dúfam. Ach Matteo veľmi sa o ňu strachujem, dúfam že sa jej nič nestalo," povedala som mu. ,,Nemysli na zlé Chica Delivery," povedal s úsmevom. 

,,No keď ty povieš Chico Fresa," vyčarila som naňho falošný úsmev. ,,Ale aj tak, je to moja kamarátka," povedala som mu a úsmev zmizol. 

Pozrela som sa na Matteo a on sa len usmial. Potom ma objal a vtedy som mu bola vďačná, že tu je so mnou. 

,,Hej ľudia, našli ste.....Asi ruším, tak ja pôjdem ešte tade," povedal Gaston nervózne, keď nás zbadal. 

,,Hhh..nemusíš, vôbec nerušíš," povedala som mu a vtom ma niečo napadlo. ,,Ľudia ešte sme neboli pri Nininej mame, poďme sa tam pozrieť," navrhla som a oni prikývli.

Zobrala som si korčule a tašku a vyrazili sme. 

z Nininho pohľadu

Zobudila som sa na niečom tvrdom. Pomaly som si otvorila oči a počkala som trošku kým som si na to svetlo zvykla. Keď som sa posadila všimla som si, že ležím na zemi. 

Celá cesta bola....žltá. Presne ako v mojom sne. Ale ako som sa sem dostala? Rozmýšľala som a potom ma to napadlo. 

Počítač.  Teraz sa však stadeto musím dostať. Pomaly som sa postavila a poobzerala som sa či tu neuvidím nejakú tabuľku s nápisom.

Výhľad bol úžasný, ale žiadnu tabuľku som nenašla. V diaľke som si všimla palác, ktorý bol prekrásny. Na ceste som sa vybrala rovno smerom ku palácu. 

Išla som už dosť dlho a nohy ma už začali bolieť. Vtom som pocítila ako sa zem začala triasť. Pozrela som sa za seba a potom pred seba, ale nikde som nič nevidela. 

Zrazu ma niekto potiahol a ja som sa ocitla v lese. Otočila som sa a pozrela som sa na toho kto ma tam zatiahol. 

Bola to obrovská žaba. ,,Ahoj," ozvala sa tá žaba a ja som skríkla. ,,Hej nekrič privoláš sem vlkov," povedal mi a ja som sa naňho pozerala s úžasom. 

,,Počkať, ty---ty si žabí princ," napadlo mi v tom momente. Presne taká žaba akú som vytvorila ja do svojho príbehu. 

Zrazu okolo nás prešiel na ceste koč. ,,A ty si kto?" opýtala sa ma žaba. ,,Musím sa s tadeto dostať čo najskôr," hovorila som si pre seba. 

,,Môžem vedieť tvoje meno?" opýtala sa ma žaba ešte raz. ,,EHm..jasné som Nina," povedala som. 

Žabí princ sa najprv zatváril čudne a premeral si ma, ale nakoniec pokrútil hlavou. ,,Je čas obeda, určite si hladná," povedal a na moju odpoveď ani nečakal a hneď vyrazil. 

Aby som ho nestratila s dohľadu rýchlo som sa vybrala za ním. Predtým som sa však pozrela na cestu ešte raz a dúfala som, že sa stadeto dostanem čo najskôr.

-----------------------

Ahoj pri novej časti. Vieme časti už dávno neboli, ale dúfame že sa ti táto časť páčila. 

Časti budú možno každý druhý deň, takže sa máš na čo tešiť a zatiaľ.... Čau...<3