Laura Shyrlenová

10

Na ďalší deň som vstala rýchlo.Úplne ako rybyčka.Hneď som šla robiť veci ktoré sa ráno robia a skončila som pri stole.Zasa úžasné raňajky.Dnes som sa vôbec nesťažovala na slnko a jeho ľúče.Asik sa už topim.

Naraz niečo započujem.Rozhovor mami a ocka.Nemohla som veriť vlastným ušiam.Slová ktoré vychádzali s ich úst boli určite falošné a nepravdivé.Utekala som ku autu a skoro zhodila Kláru.Ona náhle začala po mne kričať či som slepá.Ale skôr v tom okamihu som bola hlucha.Čakala som v aute.Ako prvej prišli rodičia a potom Klára.Rodičia sa správali ako keby sa nič nestalo.Alebo že nič dôležité nehovorili.Ale ja som to počula.Toto sa nedá len tak ukryť alebo pozamëtať pod koberec.Toto mi mali povedať hneď ako vošli do auta.Robila som sa že som v pohode.Nič som nepočula.Čakala som kým prídem do školy a keď sa skončia všetky hodiny aby som mohla ísť k môjmu druhému domovomu.Tým myslím ku stromu na lúke.Dnes som mame povedala že dnes má nemusí zobrať na aute domov že pôjdem s kamoškami.I keď žiadne nemám....a som samotár.Viete nieje ľahké sa s niekým kamarátiť keď ste bohatí.Potom si myslíte že sú svami iba kvôli peniazom.A poviem vám že si to aj myslím.Niekedy si prajem mať pravú kamarátku ale to sa len tak nedá.