Tenká hranica √

31

,,No tak, pohni si, Leonid !" zakričím   a prisuniem sa k nemu ešte bližšie, môj rozkrok mu v podstate môže zohriať chrbát, ak sa rozhodne, že mu môže byť zima a snáď ním môžem napraviť aj pár stavcov.

,,Pozri, Blake a Joan alebo akokoľvek sa volajú, sú prví, no tak ! Máš snáď pocit, že máš šesťdesiat rokov a ideš na bicykli po pivo ? Aj vtedy by si išiel dokonca rýchlejšie, to sa stavím o vlastné bohatstvo !"

Lebo nie je moje.

Pootočil kúsok hlavu, venoval mi hnusný pohľad, dokonca sa stavím, že niečo nepekné povedal, ale nie je to tak, že to môžem počuť, takže nech už mi povedal čokoľvek a môže to byť naozaj príšerné, usmejem sa. Pretože nemusím ani hádať a viem, že to bolo na spôsob: vyhodím ťa a následne prejdem.

Lenže ak príde na to, osobne si myslím, že nemal šancu počuť čokoľvek som povedala ja, takže môj nepokojný rozkrok mu ponadavál namiesto mojich úst.

Takže sme iba ponadaváli bez toho, aby sme vedeli, čo ten druhý povedal, ale dôležitý bol efekt. Takže nakoniec, keď zrýchlil, v podstate.. to bolo aj tak pekne na hovno. Akonáhle sa totiž otočím na Jordana a Caleba, venujú mi široký úškrn. Bez toho, aby som bola akokoľvek múdra, záleží, koho sa opýtate, pretože sa očividne zdá, že cudzí názor sa vždy berie oveľa viac ako skutočnosť, mi bolo jasné, že im o žiadnu výhru nejde.

Hah, na to vám kašlem. Možno by to bolo roztomilé. Za pravdepodobne iných okolností a zároveň absolútne, ale ak príde na výhru ? Ani dieťa, ktoré na mňa pozrie s veľkými očami, nemá šancu.

A on to by vedel povedať náhodný cudzinec, ktorý videl moje chovanie voči bratrancovi, ktorý sa učil na bicykli. Takže po tom, čo narazil do kriku a následne spadol, ani ma z miesta, na ktorom som stála, nehlo. Žiadnej pomoci sa nedočkal ani slová útechy. Jediné, čo som povedala bolo: ,, prijími bolesť a choď ďalej. Máš ponaučenie." Jasné, že nemal ani len dostatok rokov, aby porozumel.

Avšak, nielenže sa ukázalo, že v skutočnosti žiadne hrozné zranenia neboli, nakoniec by bol pravdepodobne vyľakaný viac, dieťa bolo pokojné, a naďalej mu nerobilo problém jazdiť na bicykli okolo kríku a hľa, naozaj sa ponaučil a vedel, že na nemá približovať tak blízko.

A iste, samozrejme, to cudzinec nevidel, bola som súdená ako mladá matka, ktorá nechá svoje dieťa trpieť. Nie že by mi aj tak záležalo na jeho výraze, ktorý mi venoval alebo ma zaujímal jeho názor.

Samozrejme, že nechám dieťa vyhrať, len to dobre vyznelo v mojej hlave. Avšak, keď príde na to, nechať ho vyhrať sa zdá ľahšie ako zdvihnuť po tom, čo spadne na zem. Pretože je vždy lepšie sa postaviť sám ako nechať ľudí, ktorí časom oslabia vaše vnútro natoľko až o pár rokov, keď spadnete, sa bude ťažké postaviť. Lenže to pravdepodobne tiež len dobre vyznie, výsledky vždy ovplyvňujú aj okolnosti.

Bez ohľadu na to, že neviem výsledok jeho "výchovy", stále sa snažím, možno to raz bude k niečomu dobré. Aj keď len raz, príde to vtedy, kedy má. A stále.. to tiež dobre vyznie, však ?

Takže sa zdá, že dôležité je to, čo vy sami si myslíte a konajte bez ohľadu na výsledok. Lebo možno niečo prinesie, možno neprinesie, ale dôležité je, že vy ste spokojní.

A ak nie ste s výsledok spokojní, je to v poriadku, žiadny strach. Nádych a výdych. To je všetko. Potráp sa tým, nedús sa tým. Neškoď si, kým nemusíš. Nádych a výdych. Pretože o pár rokov predsa nechceš, aby na tom záležalo. Vieš, čo to v skutočnosti znamená ? Konal si ako cítiš. To je podstatné, si to ty, nehádž sám seba pod neviditeľný vlak, keď existuje skutočný.