Z pohľadu Allison:
Opäť som videla ako sa na mňa Bieber pozerá . Nechcela som aby ma vyprovokoval k tomu aby som sa opäť dostala na to miesto , ktoré mi malo podľa maminých rečí pomôcť .
Spomienky
Prišla som domov a tvárila sa otrávene . Nemala som na nič chuť , nemala som chuť rozprávať sa s rodinou a tváriť sa , že som šťastná . A prečo vlastne? Ved mi to nijako nepomôže . To , že im poviem , že školu nezvládam a že sa chcem odsťahovať ich nikdy nebude zaujímať natoľko aby sa zamysleli kto tu vlastne robí tú závažnú chybu .
,,Som doma . .“ precedila som pomedzi zuby , pozrela sa na mamu a prevrátila očami . Videla som ten pohľad akým sa na mňa díva , videla som ako si premeriava každý centimeter môjho tela .
,,menej okato matka" to slovo , ktoré mi vyšlo z úst ju nauzaj urazilo . Nenávidela , ked som jej hovorila "matka" nenávidela dokonca aj to , ked som sa jej prohovrila hocijakým iným spôsobom . Vždy som sa snažila aby som sa svojej mame páčila , aby sa na mňa pozrela a povedala obyčajné slová . "áno si krásna , si moja mama princezná" no namiesto toho som videla ako sa na mňa pozerá a myslí si o mne úplný opak .
Mala som to ťažké no to , že ma nenávidela aj moja vlastná matka som nezvládala . Zobrala som si svoje chipsy z kuchyne tak aby to nevidela a prešla niekoľko krokov do svojej izby .
Zatvorila som za sebou dvere zhodila zo seba oblečenie ktoré sa mi vôbec nepáčilo a zobrala si do rúk knihu ktorú som mala už nejaký ten čas rozčítanú .
Láska ktorá bola v knihách opísaná sa mi páčila zo všetkého najviac . Myslela som si , že to zažijem tiež , že tiež pocítim ten pocit byť milovaná no namiesto toho som každý deň prežívala teror s názvom "Justin Bieber" . vždy sa mi posiemal a tváril sa ako keby on bol tým , kto na to má v mojom živote právo . A tým to aj začalo . Prestala som jesť no nepomáhalo to . Váha ktorá ukazovala každým dňom , každou minútou alebo dokonca sekundou stále viac a viac ma donútila k tomu aby som urobila niečo čo som videla iba v televízií alebo na internete . prešla som prstami po ostrel hrane žiletky a zvažovala spôsob ako to vlastne urobiť .
,,To si kurva robíš srandu" povedala mama po tom ako vkročila do mojej izby a videla ma zo žiletkou v ruke a s chipsami oprenými o nočný stolík .
,,Si obyčajný zbabelec!" podišla ku mne , schytila ma rukáv trička ktoré som si kúpila za svoje peniaze a donútila ma k tomu aby som sa postavila pred obrovskú zrkadlo .
,,Pozri sa na seba ako vyzeráš . Pozri sa svoje brucho zadok ruky a stehná . Si tučná! a to , že sa budeš snažiť zabiť ti v tom nepomôže" chcela som niečo povedať no zabránila mi v tom .
O niekoľko dní po tom ako ma prichytila som sa ráno zobudila a pred sebou videla ľudí v bielych plášťoch a s divným úsmevom na tvári . Chcela som utiecť , chcela som plakať kričať a nenávidieť ich . No nemohla som , pred sebou som videla svoju matku a pochopila , že za všetko môže vlastne ona . Poslala ma na miesto kde som mala stráviť niekoľko mesiacov . .
A teraz stojím tu . ľahšia o pätnásť kíl a s dobrým pocitom , že sa všetko zmenilo na lepší začiatok . Po mojom návrate "domov" sa všetko zmenilo . Moja matka si priznala chybu čo ma vážne prekvapilo a od tej chvíle je to jediná osoba ktorej môžem vo všetkom dôverovať . Hovorievala mi , že to robila pre moje dobro , že sa sama trápila pre to ako sa cítim a mala pravdu .
Vrátila som sa do školy a našla ľudí , ktorý ma vo všetkom podporovali . Aj po tom všetkom ako sa dozvedeli kde som po celý ten čas bola stáli pri mne a povzbudzovali ma slovami ako bolo "máme ťa všetci radi" "zvládneš to s našou pomocou" . "už nikdy nedovolím aby si sa trápila" . Môj život sa úplne zmenil . No čo sa stalo teraz? pozerala som sa na osobu ktorá mi po celý ten čas čo som bola na dne iba strpčovala život a dúfala , že sa mi aspoň ospravedlní alebo ma jednoducho nechá žiť svoj vlastný sen byť normálnou .
,,Tučko" to slovo mi spôsobilo zimomriavky na celom tele . Hoci som bola krásna , hoci sa za mnou začali obzerať všetci chalani na našej škole čo sa pred mojou premenou nikdy nestávalo to slovo vo mne vyvolalo pocit , že opäť sa stávam niečím čím nechcem byť .
Chcela som ho ignorovať no jeho ruka na mojom ramene mi v tom zabránila .
,,Ale no ták v čom je problém? mala si ráno málo čokolády?" chcela som mu jednu vraziť no namiesto toho som sa na neho pozrela , prevrátila očami a vrátila sa k svojim kamarátkam ktoré to všetko sledovali .
Po tom ako som videla , že sa Bob rozpráva s Justinom a snaží sa ho upokojiť som pochopila , že tento školský rok nebude presne taký aký som si možno na prvý poľhad predstavovala .
,,All? neboj sa všetko bude v pohode . Sama vieš , že to čo hovorí je už dávno minulosť" povedala Lisa po tom ako videla , že sa pre toho chudáka trápim . Vzala ma do svojho náručia a prešla mi prstami po vlasoch .
,,Vždy tu budem pri tebe . " pousmiala som sa z hlboka sa nadýchla a odišla do učebne kde sa mala začať moja prvá hodina .
Z pohľadu Lisy:
Opäť to urobil . Opäť sa jej vysmial do tváre tak ako to vie iba Bieber . Napriek tomu , že som sa tvárila ako kamarátka Lis som stále pozerala na Justina a tvárila sa na oko aká som zhrozená . No to čo ten chalan pre mňa predstavuje bolo oveľa silnejšie .
Milujem ho . Chcem ho . Potrebujem ho . To boli slová ktoré ma držali pri živote .
,,Netráp sa kvôli nemu" povedala som Allison a tvárila sa ako "kamarátka" . Nenávidela som ju , nechápala som čo na nej všetci vidia no to , že som chcela byť obľúbená pre mňa znamenalo mnoho . Nemohla som dovoliť aby ma táto ropucha v niečom predbehla . Objala som Allison a pozrela sa na Biebera , ktorý sa díval priamo na mňa . žmurkla som na neho , oblízla si spodnú peru a v duchu si predstavovala hriešne chvíle ktoré sa musia stať skutočnosťou .
Takže čo si myslíte zatiaľ o príbehu? :))
