FALL IN LOVE✔

2.

Chvíľu na mňa nenávistne hľadel a potom zmizol.

A ja som sa vrátila späť do reality. Bola som v našej kuchyni a strašne ma pálili nohy.

Pozrela som sa dole a uvidela, že takmer polovica kávy skončila na mojich nohách. Hrozne sa mi rozklepali ruky.

Zacítila som, že sa mi oči zapĺňajú slzami.

Bože! Už zas!

Rýchlo som sa zvrtla, bleskovo prebehla cez obývačku a vybehla hore po schodoch.

Zavrela som sa v Oliverovej izbe. Zo skrinky som mu vytiahla cigaretu a rozklepanými rukami si ju zapálila.

Zviezla som sa ku stene a začala ťahať, cítila som že mi tečú slzy.

Našťastie, nikotín ma pomaličky ukľudňoval, po každom potiahnutí mi bolo lepšie.

Nenávidela som situácie, keď sa mi  pred oči vynorili tieto spomienky, vždy som sa z toho úplne panicky zložila.

Mala som traumu, ktorá ma nepekne dobiehala.

Dvere sa zrazu otvorili a dnu vstúpil Oliver.

Nevenovala som mu ani pohľad.

Čakala som, že začne nadávať, že prečo fajčím vnútri a ešte dokonca v jeho izbe.

Ale on len otvoril okno a zmätene sa začal ospravedlnovať:"Prepáč, bolo to už dávno, myslel som, že už ťa to tak nezoberie. Prepáč mi."

"Nechaj to tak," zachripela som a vyfúkla ďaľší chuchvalec dymu.

"Fakt sorry," povedal ešte raz a tiež si zapálil.

Mne tá moja už došla, špak som hodila do koša a zobrala s chabým úsmevom Oliverovi tú jeho.

Raz som si z nej ešte poriadne potiahla a vrátila mu ju.

Na znak toho, že sa nehnevám som sa ešte raz naňho usmiala a zmizla do mojej izby.

Ach, nemôžem nato už viac myslieť.

Sadla som si za stôl a vytiahla učebnice do školy, poctivo som sa snažila učiť, aj keď moja hlava tak úplne nespolupracovala.

Postupom času odišiel ten Zoenin frajer a prišli naši.

Dali sme si rodinnú večeru a asi okolo deviatej večer som usúdila, že sa potrebujem ešte prevetrať.

Naši by ma už von nepustili, tak sa potichu vykradnem, keď zaspia. Ale nebude to prvýkrát.

Zamkla som sa v kúpeľni a vytiahla plastové vrecúško, ktoré som schovávala v školskom peračníku.

Šikovná skrýša.

Do baliaceho papieriku som nasypala trochu trávy a šikovne si ubalila jointa.

Trávu som fajčila, len naozaj občasne.

Milovala som ten pocit prázdnej hlavy a ukľudnených myšlienok po nej.

A dnes som to fakt potrebovala.

O desiatej si naši šli ľahnúť, tak som im s úsmevom popriala dobrú noc.

"Dobrú Zoe, ja sa idem ešte prejsť," povedala som aj Zoe a preistotu ju informovala o mojej tajnej prechádzke.

Zoe len prikývla a potom ešte dodala: "Dúfam, že nejdeš sama."

"Nie,"pohotovo som zaklamala a potichu vycupkala z izby. Ešte potichšie som zliezla po schodoch a vyšla von.