Smrtiaci spev ✔

Kapitola tretia

Plávala som smerom k nim. Zreteľne som videla ich loďku, ktorá sa pohybovala smerom preč. Začala som si znova pospevovať. Zastala. Usmiala som sa a vydala som zo seba vysoký piskľavý tón. Rozbúrila som hladinu okolo seba, keď som sa dostala nad ňu. Perami som zvýrazňovala každý tón melódie. Približovala som sa bližšie a bližšie. Mala som vypnutú hruď a hrdo som plávala k nim. Jazykom som si prešla po špičkách zubov. Ucítila som tam ešte krv toho prvého. Nevydržala som to. Rýchlosťou blesku som sa vrhla po ďalšom. Stiahla som ho pod vodu, kde som ho roztrhala na kusy. Roztrhala som ho zubami, nechtami, len aby som cítila jemnú chuť krvi a mäsa. Následne som ho nechala padnúť ku dnu rovnako, ako toho prvého. Plávala som k mojej poslednej obeti, keď ma niečo napadlo. Prečo by som mala celý čas plávať, keď sa môžem plaviť na lodi? Usmiala sa a vyplavila sa hore, čo najbližšie k loďke. Zahliadla som vyplašeného muža. Keď som si ho lepšie prezrela, zistila som, že môže byť v mladom veku. Mal svetlé vlasy a pozeral sa na mňa vyplašenými modrými očami. Usmiala som sa naňho.

„Môj zlatý, neboj sa ma. Neublížim ti. Budem ťa totiž potrebovať. Len poď bližšie," oslovila som ho mojim zvonivým hlasom. Oči sa mu strachom rozšírili ešte viac.

„A-ako to, že sa ťa nemám báť? Práve si zabila dvoch mojich známych. Len tak," zakoktal sa na začiatku. Potom už hovoril istejšie. Zamračila som sa.

„Neobviňuj ma z vraždy. Potrebujem zasýtiť svoje potreby a svoj žalúdok. Buď rád, že potrebujem práve teba," povedala som o niečo vážnejšie.

„Čo odo mňa chceš?" opýtal sa ma a mňa to už prestalo baviť.

„Poď bližšie a dozvieš sa," odpovedala som mu a čakala. Dlhú chvíľu sa nehýbal. Ja som sa pohybovala na hladine v rytme jemných morských vĺn. Potom sa však pohol. Pomaly a neisto, ale predsa. Prešiel malou loďkou z jednej strany na tú, kde som sa o ňu opierala z vody ja. Podišiel a sklonil ku mne hlavu. Využila som to. Priložila som mu prsty na spánky a začala som spievať. Dostávala som sa mu tým do mysle. Usadila som tam jedno svoje kúzlo, ktoré ho prinúti ma počúvať. Keď som skončila, pustila som ho a on sa hodil naspäť do člna. Šokovane sa na mňa pozeral, zatiaľ čo ja som sa usmievala.

„Čo si mi to urobila?" opýtal sa ma so zreteľným strachom v hlase.