Výnimočná

Nový začiatok

„Vstávajte!!“ kričala z dola domu teta Mell. Môj rozospaný, ale aj tak zlatý brat mi vošiel do izby a zosypal sa mi na posteľ. Má 15, čierne vlasy, ktoré si géluje do hora a prenikavé modré oči. Na pravom ramene má tetovanie, je to niečo ako symbol z dávnej legendy o pradávnych tvoroch Qeenlandu. Neviem presne čo znamená. Dosť ma prekvapilo jeho správanie dnes ráno, lebo od smrti rodičov je dosť iný, zmenil sa. Chápem to, bola to rana, ale jeho to zmenilo úplne. Začal piť a mal dosť problémov s políciou. Čiže, keď som videla, že sa pomaly začína vracať k svojmu starému ja, vždy ma to potešilo. „Em, poviem ti úprimne, mne sa nič nechce“ povedal znechutene, keď sa pozrel na hodinky čo stáli na mojom nočnom stolíku. Bolo presne 8:1O. Najvyšší čas začať s prípravou do školy. „Viem, aj ja by som najradšej ostala doma, ale nič sa nedá robiť. Teraz vstaň a von z mojej izby, musím sa prezliecť a rýchlo upraviť. Ty by si sa mal ísť tiež“  odpovedala som. Posadila sa a vyhnala som ho von z izby. Keď som za ním zabuchla dvere, otočila som sa a zamierila si to ku skrini. Zasa tá ranná dilema, čo si obliecť. Asi 1O minút som stála pred skriňou a čumela do nej. Potom ma to prestalo baviť a tak som zhrabla prvé, čo mi prišlo pod ruku. Boli to čierne potrhané rifle a biele dlhé tielko s potlačou veľkých anjelských krídel. Na krk som si dala retiazku po mame. Dlhá retiazka s príveskom v tvare ruže, ktorý sa dal otvoriť a v ňom boli dve fotky, na jednej strane mamina a ocino, na druhej ja a Jase. Vždy som ho nosila pri sebe. Na ceste do kúpeľne som vrazila do Jasona. Ten sa na mňa vypatlane pozrel. Áno, stáva sa mi to často. Som taká nemotorná, že sa dokážem strepať aj na rovnej zemi. Rýchlo som zaliezla dnu do kúpelky a namaľovala som sa. Trochu tenkej linky a špirálu. Nikdy sa nemaľujem príliš moc. Vlasy som si učesala a nechala ich len tak rozpustené. Vyšla som z kúpeľne a dole ma už čakali Jase a teta Mellanie. Tá mi podala jablko a šli sme smerom k autu. Ako som aj čakala, Jase si neodpustil poznámky o tom, že zasa musel čakať. Zdalo sa mi čudné, že by bol toto ráno zasa normálny. Sadli sme do auta a Mell nás odviezla do školy. Cestou som sa s ňou rozprávala, že mám na Jasona dať pozor, aby si hneď v prvý deň tohto roka neurobil problémy. A aby aspoň v škole nepil, keďže sa ho inde nedalo ustrážiť. Samozrejme on nás celú cestu ignoroval, mal v ušiach slúchatka s hudbou a tak nás nepočul, inak by sme sa určite pohádali. Mell sa na mňa prosebne pozrela a ja som len prikývla, že sa pokúsim ho ustrážiť. Keď zaparkovala pred vchodom školy, vystúpili sme z auta. Jason sa pripojil k svojej skupinke opilcov a ja som zamierila k vstupnej bráne. Zhlboka som sa nadýchla a vstúpila som dnu.

Dúfam, že sa vám táto story zatiaľ páči. Áno ja viem nie je to nič moc, ale tak snažím sa. Kľudne mi napíšte komentár :) vaše názory ma zaujímajú. Ak sa vám páči kľudne dajte aj Votes :3 poteším sa.. :)
Túto časť chcem venovať Ivke :3 kamarátke, ktorá ma doslova dokopala k tomu aby som sem pridala tento príbeh, potom svojej najlepšej kamarátke Táničke :3 A úplne skvelej babe, ktorá píše dokonalé pribehy Katy :3 Ďakujem :3