Unreachable [L.S.]

XLIII.

Prebudilo ma to, že sa mi Louis chcel vyslobodiť zo zovretia. Viac som si ho pritiahol k sebe. ,,H-Harry?" Šepol.

,,Hmm?" Zamrmlal som.

,,Treba mi ísť na záchod." Povedal potichu, akoby tu s nami ešte niekto bol. Pomaly som sa teda posadil. Pretrel som si oči, pretože ma oslepilo svetlo. Louis vstal, no ja som ho hneď chytil za ruku.

,,Idem s tebou." Povedal som a Louis nabral červenú farbu.

,,T-to n-nao-z-zaj n-neb-bud-de t-treb-ba." Koktal sa Louis.

,,Nedovolím aby si si ublížil." Vstal som a popohnal som ho ku kúpeľni. Louis tam opatrne vošiel a zastavil sa pri záchode. Otočil som sa mu chrbtom. Takmer som zaspal v stoji. Potom sa však ozval zvuk močenia. Nemohol som sa nezasmiať.

,,Nesmej sa." Povedal oduto.

,,Prepáč." Zachichotal som sa. Louis dočúral a spláchol. Nečakal som, že jeho ruky pristanú na mojej tvári. ,,Louis.... Vieš, že si si neumyl ruky." Louis sa usmial.

,,A vadí to?" Spýtal sa.

,,Áno..." Otočil som sa. ,,Pred chvíľou si si dr-" Prerušili ma jeho pery na tých mojich. Nechcel som spolupracovať. Stále sa hnevám, že si chcel ublížiť. A ani som nespolupracoval. Odsotil som ho. Louis sa chvíľu zatackal. Potom však udržal rovnováhu a vyľakane na mňa pozeral.

,,Louis, prestaň..." Otočil som sa na odchod.

,,Odrazu ti to je u riti?" Trochu po mne vyletel. Otočil som sa.

,,Čo?" Nechápal som.

,,Však si bol do mňa. A teraz na mňa akože serieš?!" Kričal po mne. Zamračil som sa.

,,Si predsa ten nedosiahnuteľný!" Skríkol som. Louis sa mračil a vymýšľal čo povie.

,,To už je minulosť! Už dlho sa ti snažím niečo dokázať!" Kričal.

,,Áno? A čo?!" Spýtal som sa arogantne.

,,To, že si kokot!" Zvreskol a vtedy som mu prijebal. A to naozaj silno. Spadol na zadok. Nahol som sa k nemu. Louis na mňa vyľakane pozeral, držiac si líce.

,,Tak počúvaj. Ty nie si žiadna hviezdička, ktorá si môže dovoľovať do kohokoľvek a čokoľvek. Uvedom si, čo robíš. Aké divadlo. Máš dvadsaťpäť, no chováš sa na šestnásť! Si chlap. Dospelý chlap. A ja o dva roky mladší, ťa tu poučujem. To si naozaj tak sprostý?!" Vyčítal som mu. Louis sa zahľadel do zeme a odkryl si líce, na ktorom sa mu stihla spraviť modrina. ,,Pozri sa na seba ako si doráňaný a schudnutý! Naozaj chceš aby ťa takto niekto ľúbil?" Vyšvihol som ho na nohy. ,,Možno ťa aj niekto ľúbi... Iba je naozaj nasratý na teba a na to, čo robíš." Povedal som zakrývajúc svoju červeň na lícach. Vošiel som s Louisom do kuchyne. Posadil som ho na barovú stoličku a z mrazničky som mu vybral mrazený hrášok. Opatrne som mu to priložil na modrinu.

,,Vravel si o sebe?" Spýtal sa potichu. Pozrel som mu do očí. ,,Myslel si seba? Ty ma ľúbiš? Ty sa hneváš?" Prehovoril šepotom.

,,Áno Louis... Ja ťa ľúbim. Ja sa hnevám." Povedal som.

,,A ako moc sa hneváš?" Spýtal sa ma nevinným hlasom.

,,Moc. Lebo Louis si ubližuje." Povedal som ani neviem prečo v tretej osobe.

,,A Harryho to moc štve..." Zahľadel sa dole. Moja ruka z jeho líca kleslana jeho rameno. Mal som ju uvoľnenú. ,,A Louis je smutný, keď je Harry naštvaný a kričí... A bije Louisa." Povedal v tretej osobe.

,,Harryho to všetko mrzí..." Svoj pohľad som premiestnil na podlahu.

,,Aj Louisa." Vzlykol. Objal som ho. Svoje pery som priblížil k jeho uchu.

,,Stále sa Harry hnevá." Usmial som sa.

,,Prečo?"

,,Pretože mu Louis kolenom tlačí na gule." Louis odsunul svoje nohy. Odtiahol sa a pobozkal ma.

——————

Vote & Comment!

Love ya'll. ❤