Love from Snow (Loki)

•15•

ANELLI

Sedela som na kamennej parapete a pozerala na Ásgard. Moja pokožka bola modrá,plná jötunnských znamení. Ani neviem prečo,ale potrebovala som svoju druhú podobu. Hoci,niekedy mi je z nej zle.

Lokiho som od včera nevidela. Na raňajkách som síce nebola,ale prechádzku po zámku som absolvovala,ale nestretla som ho. Napadlo ma,že by som mu šla zaklopať na dvere,ale neviem,čo by som mu povedala. Tajím mu celkom dôležitú vec. Alebo skôr zážitok,na ktorý sa snažím zabudnúť. Ale,to sa nikdy nestane.

Zrazu som ho uvidela. Prechádzal sa s matkou po záhrade. Držal si ju pri tele a pokorne ju počúval. Frigga bola jediná,ktorú rešpektoval.

Zoskočila som z parapety,obliekla si plášť a vydala sa za nimi. Akože,náhodné strernutie...

LOKI

,,A čo ty a Anelli? Vraj,máte k sebe blízko," usmiala sa matka a ja som sa zašklebil.

,,Povedzme,že sme niečo viac,ako kamaráti,ale menej ako manželia," odvetil.

,,Takže sa navzájom milujete,hoci ste spolu,ešte nespali," povedala matka a mňa prekvapilo,že ide na to,tak polopate.

,,Odkedy si taká priamočiara,matka?" spýtal som sa.

,,Odvtedy,čo mám na krku teba s Thorom a vášho otca."

,,Hádam,to nie je,až také strašné," zastali sme priamo pred otvoreným vchodom do paláca.

,,Je to,ešte horšie," usmiala sa a ja som sa zasmial. Vždy som oceňoval jej zdvorilý humor.

Jej pohľad nachvíľu zvážnel a jej bledá ruka sa dotkla môjho líca.

,,Mám ťa rada,Loki. A prajem ti,len to najlepšie," usmiala sa a v očiach sa jej zaleskli slzy.

,,Ďakujem,mama," uklonil som sa a mama odišla do zámku.

Otočil som sa s úmyslom,že pôjdem navštíviť Heimdalla,no po pár krokoch som započul matku,ako sa zhovára s Anelli.

Anelli...celý deň sme spolu neboli. Akoby sme si znova boli cudzí,no ja som aj tak stále myslel na jej plné pery a vrelé objatie.

Otočil som sa a uvidel ju,ako na mňa hľadí. Spod čiedného plášťa jej vytŕčali tmavozelené šaty. Podišla ku mne.

,,Ahoj," pozdravila.

ANELLI

,,Kde si bola celý deň?" spýtal sa namiesto pozdravu.

,,To isté sa môžem spýtať ja,teba," odvetila som a Lokimu šklblo kútikmi.

,,Loki,ja..-" nadýchla som sa,keď v tom si ma pritiahol k sebe a pobozkal ma.

,,Mrzí ma,ak som ti včera nejako ublížil alebo ťa urazil,no faktom je,že v tvojej prítomnosti sa ani Boh neovládne," zašepkal mi do ucha a ja som si musela zahryznúť do spodnej pery.

,,Venuješ aj mne prechádzku?" usmiala som sa.

,,Práve som chcel ísť za Heimdallom. Myslím,že je to dosť dlhá prechádzka," ponúkol mi rameno a ja,som ho ochotne prijala.

Kráčali sme vedľa seba v tichosti. Nikto nič nevravel a ani,nebolo treba. Jeho prítomnosť ma robila šťastnou a moja duša bola opäť pokojná.

,,Anelli," oslovil ma a ja som zdvihla zrak k nemu. Bol o hlavu vyšší,čo ma niekedy,pekelne nasieralo.

,,Áno,Loki?"

,,Čo mi tajíš?" zahľadel sa mi do očí a ja som zastala. Rýchlo som rozmýšľala,či som sa včera nejako prekecla alebo,či si všimol tých jaziev.

,,Nič," odvetila som stroho a snažila sa zachovať chladnú hlavu.

,,Si zlá klamárka," uškrnul sa a ja som v duchu,pretočila očami. Yup,Anelli nabudúce si pamätaj,že chodíš s Bohom klamstiev,faloše a hriechu. Yass!

,,No,je tu niečo," hľadela som mu do očí.

,,Čo je to?" chytil ma za ruku a znova sme sa dali do pohybu. Nevedela som,ako začať. Nevedela som,aké slová zvoliť,aby to znelo,čo najmenej ponižujúco. No najmä,som nevedela ovládať tú tlejúcu bolesť,ktorú som doteraz potláčala.

,,Ja...," z hlboka som sa nadýchla, ,,Vieš,ako som ti spomínala,že som robila slúžku?" začala som.

,,Áno,viem," odvetil.

,,Ono je za tým,ešte niečo."

,,Čo to je?"

Znova som sa zhlboka nadýchla,odhodlaná,že o tom konečne prehovorím.

,,Keď ma dotiahli do toho,ich domu..nebola som taká poddajná. Tak,ako ostané dievčatá,aj ja som skončila zavretá v pivnici. Väznili nás tam,možno aj mesiace. Človek si v tej tme neuvedomuje,či je noc alebo deň. No,ja som taký osud nechcela. Preto som sa rozhodla,že utečiem. Po nekonečnom plánovaní sa to stalo..."

,,Utiekla si?"

,,Áno,ale aj nie. Jeden z nich si ma všimol a rozbehol sa po mne. Po pár kilometroch naprieč lesom a tmou ma dolapil a dotiahol nazad...keby som vedela,čo bude následovať...nikdy by som neutiekla."

,,Čo ti spravili?" spýtal sa Loki a stiskol mi ruku,aby som mala pocit bezpečia.

,,Mlátili ma. Každý zvlášť alebo všetcia hromadne. To im bolo jedno...nakoniec,keď som už takmer zomierala hodili ma na stôl a..." z očí mi začali tiecť slzy a ja som zastala.

,,Zistili,že mám dolámané rebrá a aby,som im náhodou neumrela,keďže nemali veľa dievčat,rozhodli sa,že mi tie rebrá vyberú..," vzlykla som.

,,Nie..," povedal Loki potichu.

,,Ale,áno. Zaživa...tie muká..nikdy som také nezažila. Keď bolo po všetkom,jeden z nich sa zasmial,vraj som nejaká pribratá,čo ak som tehotná. Tak sa rozhodlo,že mi rozrežú brucho. No keď boli v polovičke,zmodrala som.."

,,Jötunn v tebe,ťa chránil," hlesol Loki a ja som s prikývla.

,,Potom si ma,už tak nevšímali..ale jazvy zostali.." pustila som Lokiho ruku a otočila sa mu chrbtom. Nechcela som,aby ma takto videl.

LOKI

Nevedel som,ako mám reagovať. Prišlo mi to,ako totálna psychomagória. No,vedel som,že mi neklame.

Pristúpil som k nej a zovrel ju do pevného objatia. Mal som chuť ísť do žalára a pozabíjať tých idiotov,čo jej to spôsobili. No,to by zasa spustilo Ódinov hnev a Thorove večné prednášky o správnom vedení života.
Dočerta! Loki,sústreď sa!

Anelli sa túlila ku mne a celá sa triasla.

,,Povedal som ti to pred tým,poviem ti to aj teraz. NIKTO,ti už neublíži. Lebo,ak niekto ublíži môjmu dievčatku,tomu ublížim ja."

,,Tvojmu?" pozrela na mňa uslzavenými očami.

,,Len,môjmu," šepol som a dal jej pusu do vlasov.

,,Ďakujem,Loki," odtiahla sa a utrela si oči. Zhlblka sa nadýchla a usmiala sa na mňa.

Objal som ju okolo bokov a spoločne sme pokračovali v ceste k Bifröstu.

Dnes,trochu pochmúrnejšia časť. :/
Inak,čo vravíte na film Thor:Ragnarok?
U mňa splnil všetky očakávania.❤
Tanny