Akurát som si obliekal uniformu, keď dole zazvonil zvonček. Zvedavo som vykukol z izby a pozrel sa na vchodové dvere.
,,Bobík, je tu Taehyung!" Zakričí mi odo dverí mama a ja sa začervenám nad tou prezývkou, ktorá mi ostala ešte z detstva. Rýchle som si zpratal košeľu do nohavíc a prehodil kravatu cez krk.
,,Už idem." Zvolám a vezmem školskú tašku zo zeme. Nedočkavo zbehnem dole schodmi a uvidím Taehyunga čakajúceho na mňa. Pousmejem sa a ešte viac pridám do kroku.
,,Ahoj." Pozdravím sa mu a omylom zakopnem o vlastnú nohu. Padnem Taemu rovno do náručia.
,,Davaj pozor." Zasmeje sa Taehyung a ja spravím krok od neho. Začervená m sa. Pozrie sa na mňa a všimne si prehodenú kravatu a zaviaže mi ju okolo krku. Prekvapene zostanem stáť na jednom mieste.
,,Tu máš desiatu, Bobík. Pribalila som tam aj ryžové koláčiky. Podeľ sa s Taem, áno?" Žmurkne na mňa mama a ja potichu poďakujem.
,,Poď lebo zmeškáme bus." Posúri ma Tae a ja si rýchle obujem tenisky, za čo si vyslúžim nesúhlasný pohľad od mamy.
,,Ahoj mami."
,,Dovidenia pani Jeonová." Vyčaruje Tae svoj dokonalý úsmev a ja mne sa podlomia kolená.
Prestaň už konečne byť taký dokonalý, Taehyung.
Pomyslel som si namrzene a chcel sa na neho škaredo pozrieť, ale detský úsmev na jeho tvári odmäkčil moju mrzutosť, lusknutím prsta.
,,Viem, že som ti povedal, že sa stretneme až v škole, ale ja som sa nevedel dočkať." Podskočí popri chôdze a ja sa pristihnem pri tom ako sa usmievam.
Nemôžeš tak rýchlo podľahnúť jeho čaru. Ešte stále ti môže ublížiť!
,,Nevedel si sa dočkať čoho?" Podpichol som ho a nahodil nechápavý pohľad.
,,Až ťa uvidím a urobím toto..." Chytil moju dlaň do tej svojej a preplietol si do mnou prsty. Zľakol som sa a líca mi zružoveli.
,,Po-čkaj." Zastavil som a oslobodil si od neho svoju ruku, ktorú som radšej strčil do vrecka od bundy.
,,Prepáč. J-ja viem, je viem." Taehyung pochopí a frustrovane si zahryzne do spodnej pery.
,,Nechcem ísť na to tak rýchlo." Šepol som a pokračoval v kroku.
,,Ešte stále sa bojím." Pozriem sa na chodník.
Ublížil si mi. Veľmi.
,,Kookie. Vieš, že ťa ľúbim. Ja počkám." Úprimne riekol Taehyung, no v očiach sa mu zalesklo isté sklamanie.
,,Ďakujem." Pousmial som sa.
🐰V škole🐰
,,Vážne máš na sebe obtiahnuté nohavice alebo sa mi len sníva?" Taehyung sa rozosmeje na celé kolo a ja sa ofučím.
,,Nemysli si, že som si ich obliekol kvôli tebe, dobre?" Otočím sa mu chrbtom.
,,Ale no ták." Položil mi svoju hlavu na rameno a chytí ma za boky.
,,Pfff. Aj tak sa ti páčia. Inak by si si ich nevšimol."
,,To je pravda." Súhlasí Taehyung a jeho pery sa dotknú citlivého miestečka pri uchu. Roztrasene sa nadýchnem v snahe ukľudniť svoje splašené srdce.
,,M-musím..." Neviem sa vykoktať.
,,Hm?" Taehyung si ma pritískne k sebe tesnejšie na jeho prirodzenie.
Vážne toto robíš v škole? Hanbi sa Jeon JungKook.
,,J-ja mu-sím ísť na hodinu. Za chvíľu mi začína b-balet." Rýchle odstúpim od neho a rozbehnem sa k svojej skrinke, skôr než zazvoní.
🐰Pokračovanie nabudúce🐰
Ahojte zajačikovia 💖💖💖. Včera táto poviedka prekonala 17 priečku v žánre FanFiction. Ste najlepší, no najviac ma tešia vaše komentáre 💖 a to, že vás táto poviedka baví.
A PRETO som si pre vás pripravila menšie PREKVAPENIE. Bude to zbierka vianočných oneshot.
Tešíte sa? Poprípade napíšte aké shipy by sa vám najviac páčili.
YOU ARE READING
My Classmate✅
Fanfiction,,Volám sa J-jeon JungKook a pri-šiel som z Dae-gu." Jeon Jungkook je presne to divné dieťa v triede, s ktorým sa nikto nikdy nebaví. Lenže tým, že sa s rodinou presťahujú do Soulu, sa Jungkookovi naskytne šanca to zmeniť. [cover вy @buterflx1]
