Prečo práve Balsano?

15. Rozchod

Matteo
Prešiel už mesiac, no moje problémy sa stále zhoršovali. A pýtate sa aké? No tak poďme na to.

Všetko sa to začalo príchodom sem. Keďže som bol syn slávneho diplomata, mali na mňa strašne veľké nároky. A to som nezvládal. Každý deň to so mnou ide dole vodou. Rozmýšľam, že odídem z Oxfordu naspäť do Buenos Aires. Chcem vidieť Lunu. Chcem ju mať pri sebe a žiť život ako pred tým.

Zapol som telku a tam bol akurát rozhovor s Lunou. Zostal som sa na to pozerať. No to som netušil, čo bude nasledovať.

Moderátor - Takže dnes tu máme novú vychádzajúcu hviezdu Lunu Sevilla. Povieš nám, ako si sa dostala do tejto speváckej brandže?
Luna - Všetko sa to začalo tento rok na prvom Open music. Tam ma oslovil môj manažér a ja som s ním a jeho kapelou začala spolupracovať.
Moderátor - Keď už si začala s tou kapelou. Čo je medzi tebou a Simónom?
Luna - Tak toto je otázka, na ktorú sa ma pýta asi každý. Medzi mnou a Simónom nie je nič viac než dlhoročné priateľstvo. Kedysi sme spolu vyrastali.
Moderátor - Takže zostaňme pri téme chlapci. Našla si už svoju osudovú lásku? Svojho princa?
Luna - Na túto otázku sa žiaľ nebudem vyjadrovať. Je to až veľmi osobné.

Veľmi osobné? Čo to má znamenať? Tak toto si s ňou ešte vyriešim.

Hneď ako skončilo vysielanie som Lune zavolal:

Luna - Ahoj LÁSKA...
Matteo - Hovoriť o mne je veľmi osobné??!
Luna - Matteo počkaj, ja ti to vysvetlím.
Matteo - Nepotrebujem vysvetlenie. Tomu moderátorovi si to povedala dosť jasne.
Luna - Matteo chcela som ťa len chrániť. Preto som im o tebe nepovedala.
Matteo - Už mi to je jedno! Medzi nami je koniec! Už o tebe nechcem počuť.

Poslednú vetu som už povedal so slzami v očiach a veľkej guči v hrdle. Možno to bolo unáhlené rozhodnutie, no je toho na mňa naozaj veľa. Už nezvládam svoj život.

Hlavu som zaboril do vankúša a snažil som sa upokojiť. Napokon som sa rozhodol zavolať Gastónovi. Otvoril som skype a pri Gastónovi som stlačil zelený telefón.

Gastón - Ahoj Matteo, čo... čo sa stalo?
Matteo - Luna, ja som...
Gastón - Počuj, dnes mám voľno takže som za pol hodinu u teba. Platí?
Matteo - Dobre.

Gastón to položil a ja som rátal sekundy. Potrebujem jeho radu. Ani som sa nenazdal a bytom sa rozoznel zvonček. Otvoril som dvere a s Gastónom sme si sadli do obývačky.

Gastón - Tak čo sa stalo?
Matteo - Luna v jednej šov nechcela o mne rozprávať. Potom mi do telefónu povedala, že ma len chcela chrániť od médií. A ja som sa s nou v mojom momentalnom stave rozišiel.
Gastón - Rozišiel? Matteo čo ak ťa chcela naozaj chrániť? Ona už vie, aké to je. Vie, aké je byť prenasledovaná novinármi.
Matteo - Gastón ja viem, no neviem, ako to mám teraz napraviť.
Gastón - A čo tak jej skúsiť zavolať?
Matteo - Môžem to skúsiť...
Gastón - Počúvaj, ja už budem musieť ísť na intrák. Ale keby niečo tak mi kľudne zavolaj.
Matteo - Ďakujem kámo.

Keď Gastón odišiel, znovu som otvoril notebook a na ňom skype. Luna žiaľ nebola aktívna.

Na mobile som vytočil jej číslo. Ani ten mi nezdvihla. Začínam sa o ňu báť. Čo ak si zase niečo spraví? Ak by si ublížila, nikdy by som si to neodpustil. A všetko je to moja chyba! Som daký idiot.

Zavolal som jej znovu, no ona to zase nezdvihla. A takto to pomaly pokračovalo aj ďalší deň, a ďalší... no a napokon som to vzdal. Keď sa mi to nezdvihla ani po týzdni, usúdil som, že to už nemá zmysel.

Každý deň som chodil na skype, no tam sa od našej hádky už neprihlásila. Na internete som tiež nič nenašiel. Dokonca ani médiá o nej nič nevedia.

Moje problémy v škole sa síce vyriešili, no teraz mám jeden oveľa väčší. A ten má meno Luna.

Jej rodičia mi nechcú nič povedať a mna to stále viac ničí. Ja Lunu stále nilujem. Viem, že som to pokašľal, no neviem, ako to mám odčiniť.

V sprievode týchto myšlienok prešiel ďalší týždeň. O Lune som nemal žiadne stopy. Vedel som, že žije a aspoň to mi dávalo nádej. Malú, mizivú nádej. Svetlo na konci tmavého nekonečného tunela. Šancu všetko napraviť a byť zase s ňou.

Každý deň za mnou chodil Gastón. Vždy ma vypočul a bol mojou najväčšou oporou. Lepšieho kamaráta som si ani nemohol priať.

Nina toho o Lune tiež nevedela veľa. No keď sme sa o nej rozprávali, prišla mi akási čudná. Bola smutnejšia než keď sa dozvedela, že Gastón odchádza študovať do zahraničia.

Matteo - Nina, je všetko v poriadku?
Nina - Jasné Matteo, prečo sa pýtaš?
Matteo - No... vieš...
Nina - No tak k veci Matteo!
Matteo - Dobre. Od vtedy ako sme začali riešiť mňa a Lunu si strašne smutná. Tak?
Nina - Vieš Matteo, aj mne Luna strašne chýba. Väčšinu času trávi s Roller bandom, a keď je v Rolleri tak len stále skúša.
Matteo - Vy sa už spolu nebavíte?
Nina - Ona na mňa už nemá čas. Nemá čas už na nič a ani na nikoho okrem seba. Ona sa veľmi zmenila Matteo. Už to nie je tá Luna, ktorú sme kedysi poznali. Tá Luna zmyzla a už sa asi nikdy nevráti. Tak veľmi si prajem vrátiť čas do doby, keď sme boli všetci spolu a boli sme šťastní.
Matteo - Nina to isté si prajem aj ja. No to by sa musel stať nejaký zázrak.
Nina - No a ten sa nestane.
Matteo - Možno stane. Stačí dúfať a veriť.
Nina - Matteo rada by som sa s tebou ešte rozprávala, ale zajtra ma ešte čaká náročný test z matematiky.
Matteo - Tak ahoj Nina.

Zavrel som notebook no v tom mi niečo prišlo. Presnejšie, prišla mi správa od Gastóna. Poslal mi nejaký link a napísal: ,,Toto si musíš pozrieť. Luna vydala novú pieseň. Ale to čo bolo na konci ma totálne dostalo.'' Bez váhania som teda otvoril video a zapozeral som sa do nádhernéhho klipu. Pieseň sa volá No te pido mucho, čo v preklade znamená Nežiadam o veľa. Ale prečo by ju Luna napísala? A o akom konci Gastón hovoril? To som sa nedozvedel, pretože vypadol prúd a tym pádom aj celý internet.

Takže som sa hecla ľudia a napísala som ďalšiu časť. Dúfam, že sa vám páči. Pieseň nájdete hore.