Zobudím sa na buchot. Posadím sa a započúvam sa, aby som zistila, odkiaľ ten buchot prichádza. Trhne som mnou keď niečo narazí do okna. Zasa a zasa. Pomalými krokmi sa došuchtám k oknu, otvorím ho a nakloním sa von, aby som videla dolu.
,,Dobré ráno, Šípková Ruženka!" zakričí, už nie až tak neznámi hlas.
,,Preboha Blake! Si normály?! Čo tu robíš?" šepotom na neho zakričím, aby som nezobudila celý dom.
,,Chcela si vedieť, prečo nehovorím. Prinášam ti šancu dozvedieť sa to." Pokrútim hlavou a zvraštím obočie.
,,Tak ideš?" Váham. Dlhú dobu. Naozaj sa mi nechce ísť vonku, ale zasa chcem o ňom vedieť viac. Nakoniec moja zvedavá časť mňa vyhrá a práve preto teraz niečo pred polnocou leziem dolu oknom.
YOU ARE READING
Empty words
Short StoryUškrnul sa na mňa a pobral sa na odchod. Aj by som ho dobehla, ak by som stále nebola vykoľajená z toho, čo sa práve udialo. Chlapec, o ktorom bolo známe že je nemý, práve hovoril.
