Ževraj navždy

23. Nikam nejdeš

,,Počkáš ma tu?"

,,Koho máš doma?"

,,Práve to neviem. Ale neboj, nebudem dlho. "

,,Dobre, " pobozkal ma na čelo.

Vystúpila som z auta a išla som domov. Pomly som odomkla dvere.

,,Ahojte, som doma. "

,,Ahoj, kde si bola?! Nechala si tu Kim samú a ty si odídeš! "

,,Dobre oci, musela som niečo riešiť. "

,,A čo také?" prešla som do obývačky.

,,Bola som za Alexom a nie nezblaznila som sa, ale dali sme sa znova dokopy. A ešte k tomu dnes odchádzame do Kanady a prídem v pondelok. "

,,No, nikam nejdeš!! A ako si sa s ním mohla dať dokopy?Už si nespomínaš, čo o tebe hovoril?"

,,Oci, nerieš to prosím. A idem. "

Odišla som do izby. Vybrala som si stredne veľký kufor. Pobalila som najdôležitejšie veci. A pravdaže podľa toho, čo hovoril Alexov otec tam budem potrebovať aj nejaké róby. Nemám ich veľa, popravde mám iba dvoje normalne šaty, ktoré sa hodia na také akcie a potom mám už iba také pohodlné šaty, ktoré nie sú až tak elegantné, ale ja ich mám aj tak rada. Ešte si musím pobaliť lodičky a nejaké normálne topánky.

,,Hotovo. Ach, ešte kozmetika. "

Zobrala som si svoju kozmetickú taštičku a nachádzala tam všetko potrebné. Pre istotu aj žehličku na vlasy.
Zobrala som si kufor a išla som pomaly dole schodmi.

,,Daj sestrička, pomôžem ti. "

Dom mi zobral kufor dole. Aspon že prišiel, on je moja záchrana.

,,Ďakujem. "

,,Kam ideš?"

,,S Alexom do Kanady. "

,,Už ste spolu?"

,,Áno, ale je to na dlho. Potom ti to všetko vysvetlím. "

,,Dobre. Lieky máš?"

,,Aké?"

,,Tie od doktorky. Keby ti bolo náhodou zle. "

,,Nie, nemám. Aspon že ťa mám. "

Išla som do kuchyne, zobrala som si lieky a všimla som si aj nabíjačku, tak som si ju zobrala. To som si pobalila do kabelky.

,,Mladá dáma, ešte raz ti opakujem, že ostávaš doma. "

,,Oci, nie. Ja ti hovorí, že idem a nemienim o tom debatovať. "

,,Mia! "

,,Oci, nechaj ju. Je už skoro dospelá, vie čo robí. "

,,Dom, ak sa jej niečo stane tak..."

,,Nič sa mi nestane. Bude tam so mnou Alex. "

,,Veď práve to. "

,,Oci..." pozrela som sa naňho škaredým pohľadom.

,,No dobre, ale dávaj si pozor. "

Objal ma a dal mi pusu na líce.

,,Neboj budem, " obliekla som sa ,,Dom pomôžeš mi?"

,,Samozrejme. "

,,Ahoj oci. "

,,Ahoj. "

Zavrela so dvere.

,,Mia, naozaj vieš čo robíš?"

,,Áno, prečo by som to nevedela?"

,,Vieš dobre, čo spravil,ale ty si mu dala druhú šancu. "

,,Áno dala som mu ju, lebo... "

,,Lebo čo?"

,,Je chorí, má rakovinu. Bojím sa oňho Dom. Boli sme spolu tak dlho, že už si neviem predstaviť, že by tu nebol. Ľúbim ho aj keď spravil to, čo spravil, ale ja ho ľúbim. A keď mal byť s Karin tak nebol, ale bol v nemocnici. Hanbil sa mi to povedať, preto si vymýšľal sprostosti. "

,,Aha, a ty mu to veríš?"

,,Áno, verím. A budeme mať svadbu. Ten prsteň nosil stále pri sebe od vtedy ako som sa s nim rozišla. Je to úžasné, nemyslíš?"

,,Chápem ťa, asi by som spravil to isté. "

,,Ďakujem, Dom. Si super. "

Dala som mu pusu na líce.

,,Tak a máš ju tu, " otvoril dvere a tam stál Alex a opieral sa o auto.

On je tak sexy. Ach... Zahryzla som si do pery.

,,Ďakujem, že si mi ju doniesol. Už som si myslel, že sa nedočkám. "

Začali sa smiať.

,,Haha, ďakujem, že mi pomáhate naložiť ten kufor. "

,,Počkaj, veď to spravím. "

Alex mi zobral kufor a naložil ho akoby nevážil ani gram. To je môj chalan, baby.

,,Tak ideme?" spýtala som sa.

,,Môžeme, " objala som ešte raz Doma a nasadli sme do auta.

,,Ahoj, " pozdravili sme sa naraz.

,,Čaute a dávaj mi na ňu pozor. "

,,Neboj, budem ju strážiť ako oko v hlave. "

,,Dobre, čaute. "

A išli sme. Milujem toto auto, tak úžasné sa v ňom sedí. A ide úplne potichu, proste niečo úžasné.

,,Máš všetko?"

,,No, tak mám aspoň myslím. "

,,Aké máš šaty?"

,,Také veľké róby mám tie strieborné šaty a potom tie červené s veľký výstrihom. A také normálne mám napriklad tie čierne, čo som dostala od teba. "

,,V Kanade dostaneš ešte jedny červené  ktoré budeš mať na večeri s prezidentom. "

,,Dobre a teraz kam ideme?"

,,Na letisko. "

Povzdychla som si, nemám rada lietadlá. Mám z nich strach.

×××××

„Prosím vás, pripútajte sa. Zachvíľu budeme vo vzduchu. "

Zhlboka som sa nadýchla a dlane som dala do pästí.  Je to veľmi zlý pocit, keď sa lietadlo odlepí od zeme.

,,Máš strach?"

,,Hej. "

,,Už si letela?"

,,Áno, ale iba raz, keď som bola malá. "

,,Neboj, bude to dobre. "

Chytil ma za ruku. Zavrela som oči a stisla som mu ruku. Zhlboka som dýchala a bolo to vporiadku.

,,Môžete sa odpútať, už sme vo vzduchu. "

Vydýchla som si. Tak a môže sa začať výlet.