All Broken People ✔️

135.

Takže zlomený,

Je skoro pól tretej ráno..

Ležím v posteli so slúchadkami v ušiach a som na mobile..

Pozerám sa kto je online a ako vždy tam svieti jeho meno..

Kedysi sme si o takejto dobe písavali ale teraz už ani nevie že existujem...

Kedysi keď som ho videla aktívneho a my sme si nepísali, cítila som tlak a neviditeľnú ruku ktorá drvila už aj tak moje na totálku rozdrvené srdce..

Dnes tomu nieje inak zlomený, ale cítim sa inak pretože som sa s tým zmierila..

Viem že si teraz píše s nejakým dievčatom tak ako si kedysi písal somnou...

Viem že si navzájom hovoria svoje zážitky a smejú sa na nich alebo sa poľutujú keď to bolo niečo zlé, tak ako sme to kedysi robili my...

Viem že jej píše že ju ľúbi tak ako to kedysi písaval mne a to dievča sa pri tej správe určite usmieva tak ako kedysi ja...

Viem že sa teraz usmieva nad ich konverzáciou tak ako sa kedysi usmieval keď si písal somnou...

Usmieva sa a aj ja sa usmievam aj keď cez plač a cez tie slzy ktoré mi nekontrolovateľne stekajú po tvári aj keď ten úsmev je tak veľmi falošný...

On je šťastný a to je to jediné na čom záleží..

Po dlhej dobe som si uvedomila že to tak malo byť..

Že ja som nemala byť tá ktorá bude mať jeho srdce...

Mala to byť ona...

Vieš zlomený stále ma bude bolieť pozerať sa nato ako je online pričom je to už len cudzinec so spoločnou minulosťou...

Ale on je šťastný...

ON je šťastný...