Posledná nádej

23. kapitola

Vyrazilo mi dych, niekoľko sekúnd som sa nedokázala pohnúť, bola som ako paralyzovaná. Napokon sa mi podarilo vdýchnuť vzduch a namáhavo sa posadiť.

,,Žiješ?" ozvalo sa zhora.

Zažmúrila som do diaľky, ktorá nás delila a ozvala sa. Kabátec mi bol na dve veci, celá som bola mokrá, vlasy sami lepili ku krku, košeľa k telu a jazdecké nohavice taktiež. Nebolo to príjemné, ale aspoň som žila. Priepasť nebola veľmi hlboká, preto som pád prežila, ale nemala som najmenšiu šancu dostať sa odtiaľ.

,,Prečo si ma nepočúvala, Alycia?" zakričal na mňa.

Opäť som zdvihla hlavu do výšky, snažiac sa zazrieť jeho postavu. Avšak, nebola som toho schopná, len som si všimla, že som povytrhávala dosť stromov, či kríkov. Bolelo ma celé telo, nohou som veľmi ťažko hýbala, udrela som si hlavu a narazila chrbát. Skuvíňala som od bolesti, keď som sa rozhodla postaviť sa. Nebol to najlepší nápad, vlastne bol úplne hrozný, ale nemalo zmysel sedieť tam ako vrece zemiakov.

,,Mohol by si zohnať ostatných?" požiadala som ho pokorným tónom.

Bola som si vedomá, že som od neho závislá. Keď sa ale neozývala žiadna odpovedať, začala ma chytať panika.

,,Charles?" vykríkla som do lejaku, ktorý pomaly, ale isto ustával. Aj tak budeme musieť sušiť oblečenie, čo znamenalo ďalšie zdržanie výpravy. ,,Charles?" skúsila som to znova.

Tentokrát sa mi už ozval, nasledovaný ďalšími vydesenými hlasmi.

,,Princezná, priviedol som posily," pochválil sa istý Strážca Lesa Strachu.

,,Čo si to vyvádzala?" pokúšala sa ma pochopiť čiernovlasá priateľka.

,,Šmykla som sa," prosto som odvetila.

,,Neposlúchala ma," doplnil Charles a ja som ich konečne zbadala.

Stáli nad priepasťou, bratia McStanleyovci až príliš blízko okraju, až som sa bála, či ma nepoctia svojou prítomnosťou.

,,Si zranená?" obával sa Jay.

Zvyčajne nagélované a starostlivo začesané vlasy mal spľasnuté na hlave a zmáčané od dažďa. Prišiel mi smiešny, preto som vyprskla do smiechu.

,,Je šialená."

Ani som nemusela hádať, kto to povedal, odpoveď bola jasná. Potom som bola nútená prestať, pretože ma od toľkého smiechu zaboleli všetky svaly.

,,Nie som zranená, len doudieraná," oboznámila som Ochrancu a zahanbila sa za to, ako som sa na ňom zabávala, keď sme museli riešiť oveľa dôležitejšie veci.

,,Ako ju odtiaľ dostaneme?" spytovala sa Kailey, ktorá si zložila batôžtek a začala doň skladať plášť.

Už jej bol nanič, síce ešte mrholilo, ale všetky naše veci boli premočené do poslednej nitky, takže nemali žiadny význam. Keby som bola teraz nahá, bolo by mi asi väčšie teplo, než v mokrom a studenom oblečení. Niežeby som to chcela vyskúšať.

,,Mohli by sme vyrobiť lano, jedno mal Ted, ale keďže..." navrhla Sasha, ale keď sa jej zatriasol hlas, prestala.

,,To je veľmi dobrý nápad," pochválil ju Jay.

,,Nemôže pre mňa niekto prísť? To lano budete vyrábať dlho," namietla som.

Už som stála, nechcela som sedieť v blate medzi chrobákmi a ďalším hmyzom. Už beztak som bola špinavá a žiadne náhradné nohavice som nemala. Len košeľu, ktorá bola roztrhnutá, keď som ošetrovala zraneného Charlesa. Keby som to vedela, vzala by som si veľkú kopu košieľ a nohavíc.