•13•

288 11 0
                                    

Niekto zazvonil.Utrela som si slzy a nakukla cez kukátko-David.
,,Ahoj,prepáč teraz...nemôžem." snažila som sa vykecať  ako vždy,už sa však nemôžem vyhovoriť na učenie,kecy o tom ako ma vyhodili zo školy počul už každý.
Je to hlavná klebetná zostava...
,,Musím ti niečo povedať." neodbytne pokračoval.
Pootvorila som mu dvere a vošiel dovnútra.

Nasledoval ma do mojej izby.Sadol si na moju posteľ a chvíľu bol ticho.Pozeral sa po izbe,pozorne.Bol u mňa prvý krát.Upútalo ho obrovské francúzke okno.Bolo nádherné a v mojej izbe som ho mala najradšej.
Po chvíli sa pozrel na mňa a sledoval moju zmätenosť.
,,Milujem ťa." povedal a jeho pery sa približovali k mojim.
Nechápala som čo sa deje,spracovávala som všetky udalosti a srdce mi bilo ako o život.
Nakoniec ma pobozkal.Odtiahol sa len na chvíľu.
Prvý bozk.

Ten okamih bol neopísateľný,všetko bolo zrazu dokonalé.Jeho pery sa zase približovali k mojim,no stretli sa s mojimi na polceste.
Začali sme sa bozkávať a všetko nabralo zmysel.Všetky tie trápenia zrazu nemali žiadnu váhu.
Ale len na chvíľu.
Pretože som si uvedomila,že
moju voľbu  totiž nič nezmení.
Bolo to krásne,ale jedna krásna vec nedokáže prekonať všetky tie zlé...
Je to ako matematika.Plus a mínus je vždy mínus. Záporné udalosti majú väčšiu váhu ako tie kladné.

A tak kladné nezmenia veci,ktoré sa stali a ani tie ktoré sa stanú.

Lare stiekla po tvári slza a nečakane sa postavila.
Rozbehla sa k oknu

a vyskočila z neho...

Rozhodla sa,že jej už nikto nikdy neublíži.







NepobozkanáWhere stories live. Discover now