Chapter 17 - Choice

676 70 7
                                    

Časť venujem Michelle, dúfam, že sa bude páčiť :)

Po Raidonových slovách 'Tvoja mama sa práve zobudila' , sme išli cez dlhú bielu chodbu, ktorá viedla do miestnosti, kde bola moja mama. 

Kaito spal na stoličke, chúďa. So zavretými očami vyzeral nevinne. Alex stál predo dvermi. Vyzeral hrozne. Nedostatok spánku bol zrejmý. Mal kruhy pod očami a jeho vlasy boli úplne strapaté. 

"Ako jej je?" spýtala som sa a snažila sa odpoveď zbadať v Alexových očiach. 

"Je v poriadku. Môžeš ju teraz vidieť," odpovedal, predstieral úsmev. 

Len som prikývla a chytila kľučku. Zhlboka som sa nadýchla, stále som mala v hlave tú nočnú moru. Raidon sa na mňa opatrne pozrel, ako by ma podporoval v tom, aby som šla dovnútra. 

Otvorila som dvere a vošla dnu, ale môj pohľad zostal na podlahe. 

"Ally," slabý hlas mojej mamy mi vohnal slzy do očí, ale držala som ich späť. 

Pozrela som sa hore snažiac zostať silná. Videla som, ako moja mama ležala na posteli, mala biely obväz na celej hlave. Biele periny pokrývali jej telo. 

"Mami," uviedla som a podišla k nej. Chytila som ju za ruku. "Ako sa cítiš? Och... aká hlúpa otázka."

"Je to v poriadku, zlatko."

Nevedela som, čo povedať. 

"Potrebujem, aby si ma počúvala, Ally," moja mama sa odmlčala a zhlboka nadýchla. "Len ma počúvaj, dobre?"

"Dobre," odsekla som vystrašene. 

"Hovorila som s doktorom. Povedal, že rakovina sa vrátila a tento raz je viac agresívna. Existuje sotva niekoľko štúdií o mojom type rakoviny, takže tento raz je to takmer nemožné liečiť," moja mama sa mi pozrela do očí. "Požiadala som ho, aby bol ku mne úprimný. Povedal, že nevidí spôsob, akým ma tento raz zachrániť, ale môže sa pokúsiť." 

Cítila som, ako keby na mňa padala studená voda, zmrazila ma, nechala bez dychu. Nebola tam žiadna nádej? Moja mama nemohla byť v bezpečí? Chystala sa zomrieť? Nie... nie... 

"Mami..."

"Nechaj ma dohovoriť."

Len som prikývla. 

"Chcem ísť domov," povedala smutne. 

"Čo?"

"Nechcem už ďalšie nemocnice, injekcie alebo chemoterapie. Len chcem byť v kľude."

"Ale.. mami..."

"Som unavená, Ally."

"Ja viem, mami. Prepáč," povedala som úprimne. 

"Len ma vezmi domov, Ally," povedala na pokraji sĺz. 

"Mami, musíme udržať našu nádej..."

"Ja nemôžem."

"Áno, môžeš. Budem tu pri tebe," slza mi stiekla po tvári. 

"Nemôžem v tom pokračovať!" moja mama vykríkla. 

"Musíš!" povedala som s plačom. 

"Nebuď sebecká, Ally."

"Sebecká?"

"Áno, rešpektuj moje rozhodnutie. Nemôžem v tom pokračovať. Len chcem byť doma."

"Takže sa mám pozerať na to, ako umrieš?!" neuvedomila som si, že som kričala, ale pri rozhodnutí mojej mamy sa môj svet rozpadol. 

The Stripper (SK)Where stories live. Discover now