A napokon turné

23. Odchádza...

Fernanda
Akurát som uspávala Karol, keď sa otvorili dvere a dnu vošla Luna aj s Matteom. No potom som si všimla, že Luna má niečo s nohou. Moje obavy potvrdili aj Matteove slová.

Matteo
Pôjdem povedať Juliane, čo sa
ti stalo. Ale myslím si, že by ťa
mal prezrieť lekár... Dnes mi
prídeš vyčerpanejšia ako inokedy...

Keď Matteo odišiel a Karol konečne zaspala, rozhodla som sa ísť za Lunou. Tá ležala s pohľadom zabodnutý do stropu a z očí jej vytekali slzy.

Fer
Luna si v poriadku?

Luna
N... Nie...

Fer
Čo sa deje?

Pohladila som ju po vlasoch, no a v tom som pocítila zvratky... Moje telo úplne stuhlo.

Fer
Luna... Ty si zvracala?

Luna
Bolo to v parku... A potom sa
tam objavil on... Nechcela som,
aby ma takto videl... Nezaslúži
si ma vidieť v tomto stave...

Fer
Ten on... je Matteo?

Luna
Už to nepotrvá dlho...
Sľubujem.

Fer
Čo nepotrvá dlho?

Luna
Otázka je skôr kto...

Fer
Tak kto?

Luna
Ja...

Úplne som zmrzla... Toto nemôže byť pravda. Nech to medzi mnou a Lunou bolo v minulosti akokoľvek zlé, obľúbila som si ju a neviem si predstaviť, aké to bude keď nás opustí. Zvládne jej odchod Matteo a... zvládnem jej odchod ja? Do očí sa aj mne nahrnuli slzy...

No a práve keď som ich všetky poslušne zahnala, do izby vošla Juliana. Jej pohľad bol ale plný strachu... Chytila jej čelo a úplne stuhla.

Juliana
Luna... Veď ty celá horíš!
Zavolám ti sem lekára...

Juliana odišla a ja som si znovu sadla k Lune. Priložila som jej ruku na čelo a naozaj ho mala úplne rozpálené...

Po chvíli do izby vošiel nejaký pán s kufríkom a začal Lunu vyšetrovať... Potom jej nechal nejaké lieky a chcel odísť. Ja som ho ale pri dverách zastavila...

Fer
Čo jej je? A bude v por...

Doktor
Odchádza... Pomaly ju to položí.
Toto sú prvé príznaky...

Toto som už nezvládla a hneď ako doktor odišiel som sa rozhodla ísť na čerstvý vzduch.

Už som to všetko psychicky nezvládla... V hlave mi stále znelo to slovo... Odchádza...

Luna zaspala a ja som sa chcela ísť na chvíľu prejsť. Medzi týmito stenami som už nedokázala dýchať.

Rozbehla som sa von v sprievode sĺz, no vtom sa mi podlomili kolená... Zachytili má našťastie jeho ruky. Pozrela som sa mu hlboko do tých jeho oriškových očí a jediné, čo som bola schopná povedať bolo...