Dear Diary

časť osemnásta

        Otočila som sa. Nemôžem predsa vyzerať ako chudera, ktorá nemá kde bývať. Pôjdem niekde, kde budem preč od toho čo ma sleduje. Mám strach teraz tu stojím a netuším čo bude ďalej nedokážem byť niekde, kde som v nebezpečenstve. Naozaj mu verím? Chcem mu veriť? Ale nemám na výber ani sama neviem čomu alebo doknca komu mám veriť... Moje myšlienky sa zbláznili myslela som na všetko, na všetko čo sa mi môže stať ak tu len tak ostanem. Môže sa mi niečo stať.. Čo by ste robili na mojom mieste? Tvárili by ste sa  že sa nebojíte? Naozaj ja to nedokážem. A preto sa nepretvarujem.

        Pozrela som sa na môj mobil. Bolo 22:50 a ja som stále nevedela, kde pôjdem. Jediný rozumný nápad bol ísť do hotela. Síce si niesom istá či budem v bezpečí pred tým psychopatom, ale risknem to. Veď písal, že ma sleduje všade, tak sa mám čoho obávať. 

        Smerovala som k hotelu Rick. Vyzeral veľmi dobre a mal asi tri hievdičky. Bol veľmi veľký nebol za malé peniaze, pomyslela som si keď som sa na ten hotel pozrela. Bol rozsvietený skoro všade samé svetlá. Žltá farba sa k tomu hotelu naozaj hodila. Z diaľky ho bolo vidieť. Asi vedeli prečo na neho dali toľko svetielok a samých ozdobných vecí.

        Dvere sa otvorili samé (tak ako v obchodoch). Všetko tam bolo naozaj veľké a krásne. Všetko tam bolo zariadené moderne. A ten luster bol nádherný. Všetko sa zdalo byť naozaj nádherné.

        "Pomôžem Vám?" opýtal sama muž, pretože videl aká som zmätená

        "Chcela by som si tu objednať izbu." povedala som a vyberala som peniaze

        "Na koľko nocí?" opýtal sa a niečo ťukal do počítača

        "Na dve noci." povedala som a čakala som koľko to bude stáť

        "Bude to dvesto eur." povedal a čakal, že mu podám peniaze

        "Tu ich máte." podala som mu peniaze a zobrala mu z ruky kľúče

        Išla som po dlhých schodoch ktoré mali viesť k mojej izbe. Kráčala som a obzerala som sa okolo. Boli tu nádherné obrazy na ktorých boli významný ľudia. Taktiež tu bolo veľa svetielok. Vstúpila som na prvé poschodie. Videla som veľa rúznych izieb ale ani jedna z nich nebola moja. Uvidela som výťah, vstúpila som dnu a staliča dvojku. 

        Výťah zastal a ja som vystúpila pomaly som prechádzala po dlhej chodbe a hľadala som moju izbu. Videla som ju bola na rohu tejto chodby. Odomkla som a pozrela som sa dnu. Aj v nútri to bolo naozaj pekné. Veľká posteľ pre dvoch, kuchynka, kúpeľňa dokonca aj obývačka. Spálňa vyzerala takto: Stena vyzerala že bola asi taká modro-fialová a posteľ stála oproti veľkej skrine. Vedľa postele boli aj lampičky.

Kuchynka: Bola to malá miestnosť, ale na navarenie naozaj stačila. Bola tam chladnička, umývačka, kuchynská linka a šporák. K tomu aj nejake skrinky.

Kúpeľňa: Veľká vaňa so sprchou. Kúpeľňa bola spojena s veckom a  farba bola červená.

Obývačka: Veľký televízor (plazma), gauč ktorý sa dal roztehnuť a kreslo. K tomu tu boli aj nejake knihy naukladané v policiach.  

        *Mike*

        Doma neni tak kde môže byť? Išiel som za ňou. Napísal som jej esemesku doknca som jej aj zavolal. A ona mi stále nezavolala alebo mi neodpovedala. Nestalo sa jej niečo? Mám o ňu naozajstný strach, čo ak prišli na to, že sa jej nedajú čítať myšlienky. Alebo sa preriekla a povedala mojej sestre o jej očiach alebo o mojich... Ale také jednoduché by to nebolo. Bolo by to zložitejšie než sa na pohľad zdá.

        Zobral som mobil a začal som písať: Mel, si v poriadku mám o teba strach. prosím ozvi sa mi.                                                                              Bojím sa že sa ti niečo stalo. Odpíš. -Mike

        Písalo mi, že správa sa jej odposlala... Ale ani po pol hodine som nedostal odpoveď. Vždy mi odpovedala na to čo som jej napísal okamžite. A teraz? Neopdovedá... Možno je na mňa nahnevaná, ale za čo. Veď som nič neurobil.

        Skúšal som jej veolať najmenej dvadsať krát, ale stále mi to nebrala. Ani na esemesky mi neodpovedala. Musím ju ísť hľadať. Kde môže byť? 

Ahojte ďakujem za komentáre a votes... Veľmi si vážim, že sa to niekomu páči...:33 Teraz si dám chvíľu pauzu kým budem mať viacej pozretí... Neoplatí sa mi písať len pre troch... :33 Tak teraz nič nesľubujem... Neviem kedy bude ďalšia časť, ale verte mi že to nerobím len kôli komentom a votesom.... Chcem len aby ste to čítali viacerí... :33 Takže budem to sledovať a ak sa sledovanie na tejto story zvíši a bude mať 30 tak napíšem ďalší.. :33 Naozaj ďakujem VŠETKO...  Neurazte sa... :33