Shadow || h.s. (Slovak Translation)

f o u r

Milý denníček,

Sú to už tri dni, čo som ho naposledy videla.

Harry...  ma pobozkal. Pobozkala som slepého chlapca.

A myslím si, že celá tá vec, že som sa do neho zaľúbila, môže byť pravda.

"Je tento stôl voľný?"

Geneviève zaklapla žltý denník, ktorý si práve kúpila v miestnej knižnici. Natočila hlavu hore, našla pár takmer bezfarebne zelených očí. Dievča si povzdychlo a dalo si prameň čiernych vlasov za jej ucho.  

"Ahoj, Harry."

Pozorovala, ako sa chlapcove oči rozjasnili.

"Geneviève! Už je to nejaký čas."

"Myslím, že áno."

Vstala, tlačiac k nemu stoličku, ktorá sa nachádzala na druhej strane stola knižnice vedľa nej. Harry položil vodiacu palicu vedľa stola predtým, než sa posadil vedľa dievčaťa.  Vzdychol si, skoro ako by sa mu uľavilo.

"Tak čo robíš?"

Nasmeroval jeho hlavu k nej, čo jej spôsobila, že sa jej pery skrivili do mierneho úsmevu. Vzala ho za ruku a položil ju na jej denník, do ktorého si písala.

"Píšem."

Slepý chlapec zvedavo zdvihol obočie,

"Píšeš príbeh?"

"Nie,"

Harryho úsmev sa stal ešte väčším ako predtým.

"Píšeš si denník?"

Zašepkal, znížujúc mieru jeho hlasu, ako keby sa pýtal na jej tajomstvo. Geneviève sa zasmiala a prikývla. Potom si uvedomila, že to nemohol vidieť, tak zašepkala rovnako jemným tónom.

"Áno."

Harryho ústa boli teraz v tvare "O". Otvoril žltý denník, prechádzajúc prstami po stránkach písaných Genevieve modrým atramentovým perom. Keď sa dostal na koniec, chlapec ho nečakane zatvoril,

"Som v ňom?"

Jeho oči udržiavali intenzívny pohľad. Geneviève hmkla v súhlase, zatiaľ čo Harry chytil denník do rúk a rýchlo ho podal dievčaťu,

"Prečítaj mi to."

"Čo?"

"Chcem, aby si mi to prečítala."

Geneviève prehltla.

"Musím?"

Harry si položil ukazovák pod svoju bradu, poklepkavajúc po nej zamyslene. Pozrel sa na Geneviève, skrížil ruky na prsiach a oprel si chrbát o stoličku.  

"Iba vtedy, ak si myslíš, že ku mne niečo cítiš."

Dievčaťu sa rozšírili oči, jej tvár sčervenela. V tejto chvíli bola rada, že bol chlapec slepý. Geneviève zostala ticho, nevedela, čo má robiť. Harryho obočie bolo teraz zvraštené sklamaním.

"Harry-"

Prestala, keď videla ako sa chlapec postavil na nohy.

"To je v poriadku, Geneviève. To je dôvod, prečo sa naše pocity nazývajú naše, pretože nie sú určené, aby ich pociťovali iní. "

Harry položil ruky na jeho vodiacu tyč, ale než stačil urobiť jeden krok od dievčaťa, jej hlas ho zastavil.

"... Jeho meno je, Harry Styles. Aspoň tak mi to povedal, keď sme do seba narazili v kníhkupectve. Má dvadsať jedna, je o niečo starší ako ja. Presne, o dva roky. Má tak trochu zelené oči a veľký nos, "

Harry sa otočil, a ako každé jedno zo slov opustilo jej pery, jeho úsmev sa rozširoval. Geneviève sa zachichotala,

"Tiež je niekedy trochu nemotorný. Pozerá sa zlým smerom, keď k nemu hovorím, ale to nevadí, pretože je slepý. Raz som mu povedala, že jeho oči sú bezfarebné, a to ho urobilo smutným. Myslím, že to bolo tým, prečo začal nosiť tmavé okuliare po zvyšok prechádzajúceho sa jeho dňa, keď som ho videla. "

"Geneviève-"

Dievča položilo ruku na jedno zo širokých ramien slepého chlapca, tlačiac ho dole na stoličku, kde predtým sedel.

"Ale pravda je, že keď som sa pozrela nielen do jeho slepých oči, ale aj do jeho tváre, musím priznať, že ... som bola oslepená jeho krásou. "

Geneviève zavrela denník ticho pozorujúc, ako Harry zostal nehybný. Jeho pery boli pootvorené a tak pochopila, že úplne stratil reč. Vstala, berúc denník spolu s jej knihou, ktorú si požičala. Pred odchodom z knižnice, nechávajúc ho tam bez slova, si prehodila jej vlasy na ľavú stranu ramena.

"Myslím, že sa mi tak trochu páčiš."

Geneviève pritisla vlhké pery na jeho mäkké líce. Harry zavrel očii šepkajúc,

"Ty mne tiež."

||

Viem, že sa asi opakujem, ale strašne moc ďakujem za všetky votes a komentáre ^^ vždy to poteší. 

Časť venovaná @AnnaMachaov

Vanesa x