Čierna ruža, biely havran (Larry Stylinson ff)

7

Harry sa ponevieral po kuchyni ako to mal vo zvyku, no sotva sa dnu vrútil malý Tim, vedel, že ho nepoteší.

"Máš ísť hneď za kráľom. Čaká ťa." 

"Tak ani dnes sa tomu nevyhnem." šepol si skôr sám pre seba, ale Martha ho počula. 

"Len choď. Vôbec s otcom netráviš čas. Tvoja mama ťa nepokarhá, tak aspoň ja musím, aby z teba nebol úplný povaľač, čo stále drepí kdesi v kúte. Hybaj!"

"Martha! Zase mi bude iba kázať o tom, ako sa mám učiť s mečom a ako mám chodiť častejšie na poľovačku!" 

"Ja viem, že ťa to nebaví. Ale si princ, rob, čo sa od teba žiada! A možno ťa večer ospravedlním, aby si mohol s chlapmi hrať karty."

"Naozaj?" Harrymu sa pri jej slovách rozžiarili oči a žena na neho pozrela úprimným milým pohľadom.

"Áno." Pohladila ho po tvári a potom plesla rukou po zadku akoby bol jej vlastné neposlušné dieťa.

"A teraz bež, ty moja kudrlinka!" Princ jej venoval vďačný úsmev a pobral sa chodbou ku schodom, ktoré ho doviedli do veľkej siene, kde už za stolom čakal kráľ s kráľovnou.

"No to je dosť! Kde si bol?" Mladý kráľovič na prísny otcov tón nereagoval, posadil sa k stolu a matke venoval ospravedlňujúci pohľad.

"Matka ti nepomôže, nehľadaj u nej útechu. Po obede ťa čaká William na nádvorí. Musíš trénovať, kráčaš ako žena, sotva udržíš zbraň!"

"Ale..." začal Harry, no otec ho nenechal vysloviť myšlienku.

"Nijaké ale! Vysvetlíš mi, čo si robil ráno v záhradách? Mohli sme ťa hľadať po celom kráľovstve a mladý pán sa hrabe v hline s tým...tým čarodejníkom. Ani len neviem, ako sa volá!" 

"Volá sa Louis!" odvetil mu nahnevane princ ale pohľad k otcovi radšej nezdvihol.

"Tak Louis. Spriatelili ste sa? To on ťa oberá o čas? Alebo si ty sám dobrovoľne špiníš ruky namiesto toho, aby si sa venoval kráľovským povinnostiam?"

"Povinnostiam? Nepotrebujem šermovať, nebudem s niekým bojovať o územie! Spor sa dá vyriešiť aj rozumnejšie než krviprelievaním! Beztak to robíte len preto, aby ste si dokázali svoju hrdosť a pýchu! Nikomu to nič dobré neprinieslo. Matka sa celé noci triasla, či nebude musieť prevziať vládu niekto z radcov, ak sa nevrátiš. A poľovať môžu tí, čo ich to baví. Ja sa nemienim hnať lesom, aby som zabil nevinné zviera!" Kráľ prudko vstal a tresol dlaňou do stola.

"Počuješ ho?" skríkol na kráľovnú, ktorá syna pokarhala pohľadom, no Harry dobre vedel, že s otcom nesúhlasí. Dovolila by synovi všetko, čo by chcel. Ale pred otcom nemohla povedať ani slovo. 

"Tak on nechce brániť vlastných ľudí a svoj domov, pretože sa bojí škrabanca!"

"Nechápeš to, si slepý!" 

"Daj si pozor na jazyk! Nie som len tvoj otec ale aj kráľ!" 

"Áno. Viem. Neustále mi to pripomínaš. Vari by som mohol zabudnúť, že mám otca, ktorý mi len rozkazuje a vďaka nemu je môj život peklo v tomto väzení?" Harry sa strhol, keď muž znova tresol do stola. 

"Chceš si behať po vonku a sadiť kvety? V poriadku, môžeš! Nech sa páči! Bež!" Princ netušil, čo sa deje. Bola to vari od otca pasca, do ktorej sa mal chytiť? Zostal teda radšej sedieť, jedla pred sebou sa ani nedotkol len strnulo čakal, čo sa bude diať.

Kráľ sa zhlboka nadýchol a posadil sa. 

"Bež si von, ak chceš. Ale príde deň kedy sa budeš musieť chovať ako sa na tvoje postavenie patrí. Nie si obyčajný chlapec. Si budúci kráľ! Uvedom si to." Mama sa na neho súcitne usmiala akoby mu otec práve oznamoval rozsudok smrti a ona s tým nemohla nič urobiť. 

"Dovolím ti chodiť za tým chlapcom, dám ti voľnosť akú chceš. Ale len pod jednou podmienkou." Zelené oči sa odvážili pozrieť do hnedých, takmer čiernych očí staršieho muža.

"Akou?" spýtal sa opatrne kráľovič. Kučery mu šteklili líce ale nechal ich tak, posledné čo chýbalo, aby otca vytočil bola úprava jeho účesu. 

"Musíš ho presvedčiť, aby ti prezradil, ako dokázal vypestovať tie čierne ruže. Donesieš mi presný recept, všetko, čo k tomu treba." Harry otvoril ústa, no chvíľu mlčal než našiel vhodné slová, ktoré chcel otcovi odvetiť.

"Neprezradí mi to. Nikdy mi to nepovie, stráži si to tajomstvo ako oko v hlave, ani tebe ho neprezradil!"

"Takže okrem behania po záhradách ešte aj špehuješ a počúvaš cudzie rozhovory?" obvinil ho kráľ, ale princ sa nenechal umlčať.

"A ty zjavne tiež, ako inak by si vedel, kde som bol? Koho si za mnou poslal? Sebastiána? Malého Tima?"

"Stačilo!" Kráľ venoval synovi prísny pohľad a zdvihol varovne prst. 

"Vyber si, buď sa budeš chovať ako pravý princ, alebo si behaj po záhrade s tým šarlatánom! Ale v tom prípade mi donesieš postup na čierne ruže! Ukáž, že máš v krvi kráľovskú krv a dostaň z neho to, čo potrebuješ!" 

"Mám ho oklamať? Obalamutiť, aby mi to prezradil? To je kráľovské chovanie? Klamať a podvádzať, aby si získal čo chceš? Mama je na teba iste pyšná!" Opovržlivo uprel zelený pohľad na matku, ktorá radšej sklonila hlavu.

"Urobíš to?" spýtal sa ho kráľ namiesto reakcie na jeho urážky.

"Áno." odvetil Harry napokon celkom ticho.

"Prosím?" oslovil ho otec, pretože si nebol istý, či dobre počul.

"Áno, urobím to!" súhlasil princ napokon, pričom mal v hlave len to, že bude môcť byť s Louisom. Vstal a rázne sa pobral od stola.

"Nebudeš jesť? Ani si sa toho nedotkol!" zavolala na neho zúfalo matka, ale on sa neobrátil, len od dverí odvrkol:

"Prešla ma chuť!" Zmizol na chodbe a po pár krokoch sa dal do behu. Utekal do záhrad. Vedel, že Louis tam ešte nebude, no bolo mu to jedno. Počká. 

Dobehol až na dohodnuté miesto a sadol si pod starú vŕbu, ktorá ho šteklila listami na krku. 

Ako rád by bol tiež takým stromom. Rástol by si, ako by sa mu zachcelo, dosiahol konármi takmer k nebu alebo k zemi, nik by mu nerozkazoval. 

Zvalil sa do trávi a zavrel oči. Nevnímal nič, len zvuk šumiaceho lístia vo vetre. Nepočul ani prichádzajúce kroky. Možno aj na chvíľu zadriemal. Prebudila ho až vôňa, ktorá ho pošteklila v nose. Pomaly otvoril oči, no musel ich nechať prižmúrené oproti priamemu slnku. Jas zastrela postava, ktorú lúče obkolesili ako nádherný tieň. 

Brunet držal v ruke čiernu ružu tesne nad nosom kučeravého chlapca.

"Zaspal si?" spýtal sa ho Louis s drobným úškrnom na tvári.

"Nie je škoda ich trhať?" odvetil mu Harry stále ležiac na tráve pri pohľade na ružu pred sebou.

"Táto kráska sa pýtala za tebou." Princ si ju pomaly vzal medzi prsty a potom sa posadil. 

"Zdvihni ten kráľovský zadok. Inak zmeškáš predstavenie!" napomenul ho Louis a vybral sa k bráne medzi vŕbami. 

"Aké predstavenie? Louis? Počkaj!" Harry vstal a náhlil sa za brunetom, ktorý už mu zmizol z dohľadu.