Krvavá mafia

XIV.

Nechcelo sa mi ráno vstať a tak som si naďalej poležala v posteli.

"Bexley poď na raňajky." zaklopal niekto.
"Okeey." zakričala som.

Vôbec na to nemám náladu.
Kašlem na to, nebudem raňajkovať.

Proste celý deň tu budem ležať a nič nerobiť.

Spomenula som si na včerajšok a ihneď sa rozplakala.

Slzy mi tiekli ako z Niagarských vodopád.

Oči sa mi pomaly zatvárali.

****

Bežala som uprostred upršaného lesa. Potkla som sa o konár.
Spadla som do blata a zrazu sa ocitla vo vode. Teda v bazéne.

Bazén bol obrovský a ja taká malá. Drobulinká.

Pomaly mi dochádzal kyslík tak som vyplávala na hladinu, no nedalo sa. Hladina vody sa akosi vzďalovala odo mňa.
Už som sa začala dusiť.

Nevzdávala som sa a plávala ďalej. Dala som toho všetky sily, len aby som vyplávala na hladinu vody.

Konečne som vyplávala na hladinu a nadýchla sa vzduchu.
Vyliezla som s bazéna a pred sebou videla čiernočiernu tmu.

Otáčala som sa na všetky strany a nikde nič, už ani bazén tu nebol.

Potom pred sebou som videla Tea, ktorý sa ku mne približoval.

Bol nebezpečne blízko. Jeho a moje pery sa spojili.
Nežne ma pobozkal a jeho pery boli jemné.

"Milujem ťa Hazel." pozrel sa mi do očí.

"Počkať! Čo??" odtiahla som sa od neho a pozrela sa do zrkadla.

Teo mal pravdu, nie s Bexley sa bozkával ale s Hazel.

"Kurva!!!" zakričala som na plné hrdlo a znovu sa objavila v blate.

Nohy som mala až po kolená ponorené v blate.
Snažila som sa dostat von, no márne som sa pokúšala.

"Prečoo?!" znovu som zakričala.

Začala som sa topiť v tom blate.
Nevedela som vytiahnúť nohy a ani ruky.

Ťahalo ma to dnu. Do čiernej diery.

Už som bola až po krk v blate.
Vystrčila som ruku, čo sa mi konečne podarilo.

Rýchlo som sa nadýchla a bola ponorená v blate. Ruku som mala stále vonku.

Chcela som kričať o pomoc,  akosi to  nešlo. Niečo ma držalo. Niečo ma tlačilo.

*******

"Bexley!" zobudil ma niekto zo sna.

Oči som mala mokré od sĺz a chvíľu mi to trvalo kým som sa spamätala.

"Bexley čo sa ti stalo?" strachoval Karl a chalani za na mňa pozerali ako na totálneho idiota.

"Nič len som mala zlý sen." utrela som si tvár.

"No fakt zlý sen..nadávala si, potom kričala o pomoc a z ničoho nič si prestala dýchať." sadol si vedľa mňa.

Ostatní len na mňa bez slova civeli.

"Vypadnite z mojej izby!" hodila som po nich vankúše.

"Hej! Hej! Hej! Stačilo!" chytil ma za ruky.

"Kde je David?" až teraz mi doplo, že on tu vlastne ani nebol.

"Odišiel niečo vybaviť." Ihneď som dostala odpoveď.

"A ako si sa dostal dnu?"

"No normálne cez dvere." Urobil nechápajúcu grimasu.

"A-ale ako keď som z-zamkla?" šepla som.

Mne asi už načisto drbe. Veď dobre si pamätám, že som ich zamkla!

"Ale ja som ich zamkla.." pozrela som sa na dvere.

"Dobre kľud Bexley. Musíš si odpočinúť." Pomaly ma zakrýval dekou.

"Nie ,nie! Musím si zapáliť." Vyskočila som z postele a hneď vyšla na balkón.

Karl len zdvihol ruky do vzduchu a opustil izbu.

Asi začínam halucinovať.

Naozaj som padla
do čiernej diery...