Ay, sir!ㅣk.nj {POZASTAVENÉ}

2

S Hoseokom sme si vymenili veľavravné pohľady. Z povzdialia sme sledovali situáciu. Práve prišiel generál.

,,Pozor, slečna Kang!" Rázne nakázal.

,,Dobrý večer, pane."

,,Pred trestom by sme sa mohli lepšie poznať, no nie?"

,,Necítim potrebu poznať Vás."

,,To nebol návrh. To bol rozkaz." Zvýšil hlas. Boli sme dosť blízko, ale nie tak aby nás videli. Bezpečná vzdialenosť. Netrúfli by sme si ani dýchať, ale keďže to je jedna z činností, ktorú potrebujeme k životu, tak sme ju aj tak robiť museli.

,,Tak ja sa začnem pýtať a Vy budete odpovedať." Začal generál. Kira nevyzerala nadšene, ale neoponovala.

,,Máte prácu?"

,,Áno, som lekárka."

,,Zaujímavé. Muž? Nejaké záväzky?"

,,Som vdova. Mám dcéru, ktorá je teraz u mojej matky." Jej slová ma šokovali. Nenapadlo by mi, že je už matka. Očividne to nečakal ani pán Min. Tiež ma zaskočilo, že je už vdova.  Chúďa, nemá to jednoduché...

,,Nestojím o ľútosť." Povedala bez citu. Naozaj si už vytrpela dosť. Sama nám už niečo povedala.

,,Je mi to ľúto..." Po prvý raz vidím na pánovi Minovi zmäknutý pohľad a ľútosť.

,,Teraz som povedala, že–"

,,To ma nezaujíma." Začal znova rázne. ,,Môžem vedieť ako je na tom Vaša dcérka?" Prisahám vám, že miluje deti. Vidím mu to na očiach.

,,Ako? Ako sa má?" Prerušila svoju vravu ironickým smiechom. Teda aspoň sa oň pokúsila. Znela viac zlomene. ,,Má rakovinu krvy, generál."

,,Naozaj ma to mrzí..." Na chvíľu nastalo ticho. S Hobim sme sa na seba smutne pozreli. Veľavravnými pohľadmi sme sa dohodli, že Kiru neskôr rozveselíme. Musíme sa dohodnúť aj s tými šašmi. Taehyung a Jimin budú súhlasiť.

,,Prečo ste sa rozhodli ísť na vojnu? Vy to nemáte povinné." Prelomil tichú stenu generál.

,,Chcem sa naučiť zvládať veci, ktoré sú "mužská práca". Musím sa o Koru postarať. Neodpustila by som si, keby sa jej niečo stalo."

,,Takže sa volá Kora? Krásne meno. Máte ho veľmi podobné." Kira len prikývla. Mám pocit, že nám tu odmäkčuje generála.

,,Môžeme, prosím už prejsť k tomu trestu?"

,,Oh, samozrejme." Odkašlal si. ,,Nasledujte ma." Po týchto slovách sa vytratili do jeho kancelárie. Len čo bol vzduch čistý, sme s Hoseokom vyliezli z úkrytu.

,,Dobre, toto som nečakal." Vypustil som nadbytočný vzduch z pľúc.

,,To ani jeden z nás." Povzdychol si Hobi. Dnes tu stále spolupracujeme so vzduchom.

,,Naozaj mi je ľúto čo sa nej a jej rodine deje."

,,Aj mne. Dúfam, že sa Kora z leukémie vylieči." Na jeho slová som prikývol. Rýchlo sme sa presunuli do kasárne. Pomaly a potichu sme išli k svojím posteliam. Ale hádajte kto ešte o takomto čase nespal, aj keď ráno skoro stávame? Presne tak. Dvaja divosi s menami Kim Taehyung a Park Jimin.

,,To ste umývali toalety, tak dlho?" Smial sa Jimin, pretože ho Tae šteklil.

,,No..."

,,Uvideli sme Kiru a generála Mina."

,,Myslíš Yoongiho? Pff, čo jej dal za trest?"

,,Odkiaľ vieš jeho krstné meno, Tahyung?"

,,Mám zdroje." Žmurkol na mňa. Toto sa mi prestáva páčiť.

,,A čo sa teda stalo?" Usadil sa pohodlne Jimin.

Všetko sme im vysvetlili. Jiminovi sa z toho chcelo plakať. Taemu tiež. Počkať, to malo byť tajomstvo. Nehovorte im, že som to povedal.

,,A-Ale prečo práve ona?" Fňukal Taehyung zatiaľ čo som ho objímal, aby sa aspoň trochu ukľudnil.

,,Dúfam, že prežije." Plakal Hobimu do ramena zasa Jimin.

,,No tak kľud, chalani. Oni to zvládnu. Pomôžeme im." Povzbudil som ich a vlastne aj seba. Všetci prítomní plačúci s brekom prestali.

,,A teraz spať, inak vás Min zajtra poženie metlou."

,,Tá predstava je vtipná." Zasmial sa Jimin pri tom, ako si utieral slzy.

,,To by skôr sedelo na slečnu SooKi." Pridal sa ku smiechu Taehyung.

,,Na koho?" Začudoval som sa.

,,Tá žena čo ti ošetrila ruku."

,,Naozaj by ma zaujímalo odkiaľ tieto informácie berieš, Tae." Podozrivo som sa mu zahľadel do očí.

,,To je tajomstvo~"

,,Pff..."

,,Už spať mládež." Zahlásil Hoseok ako najstarší z nás.

,,Dobrú~" Zaspieval Jimin.

,,Dobrú."

~~~

,,Zaostávate, Kim." Spomalil Jeon, aby mi oznámil to čo už dávno viem.

,,Beriem na vedomie." Pridal som takpovediac plyn a dostal sa medzi prvých bežcov.

,,Dobrá práca." Uznal, keď ma dobehol. Nevenoval som mu veľa pozornosti. Pribehol som bližšie k Taehyungovi v domienke, že by ma mohol nechať. Mýlil som sa.

,,Kim, potreboval by som pomoc." Začal znova rozprávať Jeon.

,,Prečo práve odo mňa, pane?"

,,Vraj ste na toto najlepší."

,,A na čo konkrétne?"

,,No...som stále študent a–"

,,Počkať, počkať, Vy ste stále študent?" Prekvapene som sa na neho pozrel a hneď vrátil pohľad späť na cestu, aby som sa nepotkol.

,,Áno." Zasmial sa na mojej reakcii. ,,No a chcel som Vás poprosiť o pomoc s pár vecami. Boli by ste taký ochotný a pomohli mi?"

,,Samozrejme." Súhlasil som. Dialóg pri behu je fyzicky náročný. Som zadýchaný ako pes.

,,Ďakujem." Usmial sa a pobehol do popredia.

,,Takže, chlapi, ideme späť. Už sme splnili kvótu. Generál Min má pre vás pripravenú službu." Zakričal pri tom ako bežal tvárou k nám, čiže pozadu.

,,Čo má zasa za lubom..." Zamrmlala Kira, ktorá bola hneď vedľa mňa.

,,Kto vie. Nikdy nevieš čo od neho čakať." Zadýchane som prisvedčil.

,,Veď to. Prekvapil ma aj včera večer, keď–"

,,Kira!"

______________________________________

Zdravíčko!🥛
Kapitola pre teba na prianie Skizodreemer xd💜💜
Veľmi sa ospravedlňujem za kvalitu kapitoly, keďže je dnes akási nízka...
Každopádne dúfam, že sa vám páčila<33
Po mesiaci kapitola :')

I luv u~♡
~Nani