Návrat

25.

Hneď ako Kate odpratali, pribehol ku mne Derek.
,,Si v poriadku?" opýtal sa starostlivo.
,,Jasné, v pohode." mávla som nad tým rukov.
,,Prečo ju máme držať?" vyzeralo, že aj jeho sklamalo, že som ju nezabila.
,,'Zradcovia' ju majú za zradkyňu. Predpokladám, že Kate niekomu donášala. Chcem zistiť komu a využiť to." Derek len uznanlivo prikývol a ďalej to neriešil.
Zrazu ma niekto zozadu objal.
,,Odchádzame, sestrička. Sme pripravení na cestu. Budeš mi chýbať."
Obrátila som sa ku Kevinovi a objala ho. Nechcela som aby odišiel, ale vedela som, že to tak bude lepšie. Nielen pre svorku, ktorej sa veľmi nepáčilo, že im tu pobehujú cudzí polovlci, ale aj pre mňa. Nezabudla som totižto na jeho nepríčetný výraz, keď sa hádal s Derekovým otcom. Nebála som sa ho, len som mala pocit, že musím byť stále v strehu.
,,Maj sa. Aspoň sa raz za čas sa ozvi. Hlavne mame."
,,Samozrejme. Derek," obrátil sa naňho a podal mu ruku, ,,rád som ťa spoznal. Daj mi na ňu pozor." kývol hlavou smerom ku mne.
,,Dúfam, že nebude prekážať ak párkrát pošlem niekoho zo svorky zistiť stav tej zradkyne." Derek iba pokýval hlavou a Kevin sa rozbehol za svojou svorkou.
,,Poď, pôjdeme domov." navrhol po chvíli Derek. Prikývla som a rozbehla sa. Nečakala som naňho. Vedela som, že ma hneď nasleduje. Všetky myšlienky mi vyleteli z hlavy. Vnímala som iba vietor vo vlasoch a ticho lesa.
Spoločne s Derekom sme vošli dnu. V chodbe nás prekvapil mamin kufor.
,,Mami?"
,,Som v kuchyni!"
,,Už odchádzaš?" spýtala som sa, hneď vo dverách.
,,Áno. Ďalšie voľno si v práci už nemôžem dovoliť. Vlastne som čakala už iba na vás, aby som sa rozlúčila. Mám už len hodinu do odletu."
Hodila som sa jej do náručia.
,,Ozvi sa hneď ako dorazíš."
,,Samozrejme. Už je tu taxík. Majte sa tu pekne."
,,Ahoj, šťastnú cestu." zakývala som jej, keď nastúpila a auto sa pohlo.
,,Taaak a už sme zase sami." vydýchla som, keď Derek zabuchol dvere.
,,Čo ideme robiť?" zahryzla som si do pery a pozrela na Dereka. Potemneli mu oči a v momente ma začal bozkávať. Vášnivo a nenásytne. Pritlačil ma k stene a ja som si okolo neho obmotala nohy. Stále bozkávajúc ma vyniesol hore do našej spálne - mojej "bývalej" izby. Hodil ma na posteľ.
Je pravda, že v poslednom čase sa toho udialo toľko, že tieto veci sa nejako nestíhali. O to viac mi to chýbalo.
Rýchlo som ho stiahla ku mne a pokračovala v bozkávaní. Naše bozky boli zakaždým dravšie. Na chvíľu prestal a ja som sa naňho spýtavo pozrela. Jeho oči zažiarili nazlato a bez milosti mi roztrhol tričko.
,,Heej!" zahrala som sa na urazenú, ,,To bolo moje obľúbené!" Skôr než sa ozval, jeho tričko zažilo podobný osud a ja som sa pásla pohľadom na jeho svaloch.
Derek nad tým len prevrátil očami a znovu ma začal bozkávať. Tým mi spoľahlivo vymazal všetko z hlavy.
No jedno som vedela určite: Dnes v noci si neoddýchnem.

😉