Časť 9

663 43 7
                                    

Nebolo tu živej duše. Už viem, prečo ho vybral. Bol trochu odlahlejšie, čiže sme došli presne o 5. Ale bolo tu pekne.

Prišla mi sms. "Sme tu. Posaď ju na 5 lavičku z prava. Povedz, že ideš niečo zobrať, niečo si vymysli ja ťa tu budem čakať. Chan už bude na lavičke ale nech sa posadí tam."

Pozrela som na SMSku a pozrela na tú lavičku. Chan tam už sedel ale bol zamaskovaný. "Počuj Rhoslyn ja ešte zavolám otcovi. Sadneš si zatiaľ k hentomu týpkovi na lavičku?" ukázala som na lavičku.

"A nemôžem si radšej sadnúť na lavičku vedľa? Vyzerá divne."

"Bude to len minúta sľubujem"

"Ale prečo k nemu? Čo ak mi niečo spraví? Prečo si jednoducho nemôžem sadnúť na lavičku vedľa?" vypytovala sa. "Lebo si musíš sadnúť tam! Dávaj, ja si musím niečo vybaviť s otcom!" vybehla som na ňu. "Fajn, idem tam!" nadula líca a otočila sa smerom ku lavičke a išla tam.

Usmiala som sa spokojne a odišla druhým smerom. Neviem kde sa Hyunjin nachádzal.

Iba som na druhej strane videla zahalenú postavu. Išla som k nej.

Bangchan

Hyunjin ma vytiahol von, že pôjdeme do parku, že vraj ma nejaké prekvapenie pre mňa. Doviezol ma do parku a posadil na lavičku. "Musím si ešte niečo vybaviť chvíľu tu na mňa počkaj." prikývol som a čakal.

Rhoslyn

Prečo ma núti si sadnúť k niekomu úplne cudzieme?! Čo ak je to nejaký vrah?! To som si nemohla sadnúť na lavičku vedľa? Prešla som ku lavičke z druhej strany a posadila sa neisto na kraj. Ani som sa ne dívala na človeka, čo tam sedel. Bol zakrytý, aby naňho nebolo vidno. Ak je toto nejaky Alexin prank tak ju asi zabijem! Dala som si kabelku na kolená a začala z nej vyťahovať mobil. Ako som ho vyťahovala, vypadlo mi odtiaľ zrkadielko a padlo na zem.

Bangchan

Niekto si ku mne prisadol. Pozeral som do zeme, aby mi nebolo vidno do tváre.

Pozrel som na tú osobu a zmeravel.

Načiahla sa po niečo čo jej padlo na zem a vrátila sa naspäť do polohy pred tým. Otvorila tu vec. Bolo to zrkadlo a obzerala sa v ňom. Musela uciti môj pohľad, pretože sa na mňa pozrela.

"Rhoslyn..." zašepkal som.

Zaklipkala očami. "Vy poznáte moje meno?" Zamračila sa a lepšie si ma obzrela.

Dal som si dole čiapku a rúško.

"Bangchan?!" skoro to vykríkla.

Zakryl som jej ústa "Shh"

"Prepáč..." zamrmlala do mojej ruky a očervenela.

Usmial som sa a pustil ju. "Ahoj"

"Čo tu robíš?" vyjavene na mňa pozerala.

"A ty?"

"Čakám na kamarátku, poslala ma si sem sadnúť a čakať." obzerala sa po nej.

"A mňa tu posadil Hyunjin"

"Ja ju zabijem.." prešla si rukou po tvári a zasmiala sa.

"Ako sa máš?"

"Ehm... Fajn a ty?" pekne sa na mňa usmiala a natočila svoje telo mojim smerom.

"Dobre... Vyzeráš krásne"

"Ď-ďakujem.." jemne jej očerveneli líčka a dala si prameň vlasov za ucho.

Bozk [Stray Kids]Where stories live. Discover now