Prespávačka

Šestnásta kapitola

Filip od prekvapenia otvoril ústa. Chvíľu hľadel na bábiku a ona na neho. Vzápätí sa začal usmievať:

„Marcel, natáčaš to? Dohodol si sa s Andrejom, že si zo mňa vystrelíte? Je to bábika s umelou inteligenciou? Musím pozrieť, či nemá v sebe box na baterky," povedal s úsmevom a prišiel k bábike. Vzal ju do rúk, vyhrnul jej zablatené šaty a hľadal na plastovom tele niečo, čo by mu prezradilo, že je to hračka na baterky.

„Nerob, to šteklí! Hihihi..." ozvalo sa z bábiky, keď jej prechádzal rukou po tele.

„Musí to mať niekde tlačidlo na zapnutie, alebo sa to aktivuje hlasom?" nevzdával sa Filip.

„Filip, nemá to žiadne tlačidlá, ani box na baterky. Je to obyčajný kus plastu. Klasická bábika alebo figúrka. Lenže táto naša, z toho domu, až taká klasická nie je! Je v nej skrytý duch toho dievčaťa.

Vážne si nevidel jej smrť, keď ťa to vtiahlo do skrine?" spýtal som sa kamaráta.

„Nie! Vravím ti, ja som sa len snažil vymaniť zo zovretia toho opaska. Vieš, pud sebazáchovy! Viac si nepamätám. Fakt si nerobíte zo mňa srandu?" spýtal sa nás priateľ, dúfajúc, že odpovieme kladne.

„Nerobíme! Vážne je to ona!

Rebeka, boli sme nedávno u vás v dome?" obrátil sa Andrej na bábiku.

„Áno, boli, ale rýchlo ste od nás zdupkali," odvetila bábika.

„Koľko ľudí u vás vtedy bolo?" pokračoval kamarát v otázkach.

„No, vy traja, a ešte jeden chalan, ten bol na mňa veľmi zlý! A kde je vlastne teraz?" spýtala sa bábika.

„Zomrel. Keď sme od vás odchádzali, vleteli sme pod vlak. Odkiaľ si vlastne vedela, že sme vo vašej mestskej nemocnici a prečo si si vybrala práve mňa?" spýtal som sa.

„A ako je možné, že si celá, hoci ťa ten náš kamarát Karol rozdupal?" pridal sa Andrej.

„Chcete to naozaj vedieť?

Dobre, tak vám to poviem.

Tam kde som teraz, je všetko možné! Aha!" povedala bábika.

Natiahla ruku smerom k stolnej lampe a tá sa vzniesla do vzduchu. Všetci sme sa na ten výjav pozerali so strachom. Bábika ruku odtiahla a lampa sa sama vrátila na pôvodné miesto.

„Videli ste? Ja som vás mohla sledovať, aj keď vy ste o mne nemali ani potuchy. A sama som si opravila bábiku, v ktorej teraz som. Využila som ju preto, že v poslednom čase to bola moja najobľúbenejšia hračka. Ocko mi ju priviezol z Japonska."

„Filip, tak už veríš?" spýtal som sa priateľa.

„Verím," povedal kamoš. Zdesene si sadol na stoličku a bolo vidieť, že len ťažko spracováva tieto informácie.

„Aj ten obraz, u vás v rodičovskej izbe, si rozbila a znovu opravila ty?" spýtal som sa.

„Áno, chcela som sa s vami trochu pohrať," zasmiala sa bábika.

„Dlho som nemohla nikoho nájsť, potom začali ku nám chodiť divní ľudia, ale keď som im dala vedieť, že sa chcem s nimi hrať, tak vždy vyľakane utiekli. Iba vy ste u nás zostali dlhšie. Páčila sa vám moja hra? A prečo ste ku nám vlastne prišli?" spýtala sa bábika.

Ani netušila, ako mi teraz dobre prihrala na smeč. Chce to dobrý nápad a možno sa mi ju podarí spracovať.

„Vieš čo, Rebeka," obrátil som sa k bábike, „my sme youtuberi. Vieš, kto je to?"