You should close your curtains babe 2/2

944 74 2
                                    

Otvorili sa dvere a v nich stál Niall s Twixom v ruke. Zdvihol obočie a potom žmurkol. Stále bol mokrý.

„Môžem ti pomôcť?“ spýtal sa očividne rád, že ma môže nechať vonku v daždi.

„Moji starí rodičia odišli na stretnutie knižného klubu... a som vymknutá.“

„A čo s tým mám urobiť?“

„Môžem tu na nich počkať? Nebude to dlhšie ako hodinu.“

„Záleží.“

„Na čom?“

„Daj sa na kolená,“ povedal vážne.

Padla mi sánka a sčervenala som.

„Zabudni.“ Povedala som a chystala som sa otočiť.

Pretočil očami a ustúpil nabok:

„Bože, len som žartoval.“

„Ha-ha.“ Zamrmlala som a vošla som dnu, keď zavrel dvere a zamkol.

Jeho dom bol na nepoznanie bez červených pohárov a opitých tancujúcich ľudí. Bol čistý....normálny.

„Idem rýchlo do sprchy....takže ak sa nechceš pridať, môžeš tu počkať.“ Povedal a hodil obal od Twixu na konferenčný stolík a vybehol po schodoch.

Vyhodila som to do koša v kuchyni a sadla som si na gauč. Potom som sa znovu postavila, pretože som ho nechcela zamokriť.

Poobzerala som sa, hľadiac na fotky Nialla, keď bol mladší. Bol zlatý a taký nevinný. Nemohla som si pomôcť a premýšľala som, čo sa mu stalo. Bola tam aj novšia fotka jeho s jeho mamou a niekým, kto vyzeral ako jeho otčim.

Pamätám si , že som ho včera videla na jeho príjazdovej ceste. „Ide na služobnú cestu do Londýna,“ povedala starká, starkému. Starký zaškúlil a povedal :“Iste.“ Bol sarkastický. Ignorovala som ho.

Ďalší obraz bol na stene. Bola to Niallová mama a jeho otčim. Usmievali sa na seba.

„Vždy mi to dvíha žalúdok.“

Otočila som sa a uvidela som Nialla ako sa na obraz pozerá cez moje plece. Mal oblečenú šedú mikinu a ladiace tepláky. Všimla som si, že nemal piercingy. Aj keď by som to nikdy nepovedala nahla, bol nádherný.  Nebolo vidieť žiadne jeho tetovanie a bez piercingov vyzeral tak nevinne, normálne. Jeho vlasy boli takmer hnedé.

Vyzerajú zamilovane,“ zamrmlala som.

„On nie.“ Odpovedal a ustúpil.

Stále mal piercing v jazyku.

Zatriasla som sa.

„Chceš sveter?“ spýtal sa.

Prekvapil ma tou otázkou. „Č- áno.“

Otočil sa a ja som sa znovu pozrela na obraz. Vrátil sa s teplákmi a zeleným pleteným svetrom.

Vzala som si od neho oblečenie a šla som do kuchyne, kde som sa prezliekla. Na moje prekvapenie, neprotestoval ani nič podobné.

Keď som sa vrátila naspäť, sedel na gauči a sledoval futbal.

„Len to polož na radiátor,“ nakázal mi, ukazujúc naň.

Urobila som ako povedal  a otočila som sa, aby som zistila, že stíšil hlasitosť a pozoroval ma.

„Čo?“ spýtala som sa.

Teenage DirtbagWhere stories live. Discover now