My cold vampire king ↝ⓎⓄⓄⓃⓂ︎ⒾⓃ✔︎

IV.

Chlapci sa spolu prechádzali lesom a rozprávali sa. Samozrejme, že mladší z dvojice za sebou ešte ťahal svoj úlovok. Bol sa seba pišný. Ešte sa mi nepodarilo uloviť tak veľkú zver.

,,To sú tvoji bratia?", spýtal sa bielovlasý chlapec a ukázal na dvojicu pred sebou. Bloňďák iba prikývol a podyšiel ku svojim bratom. Obaja mali cez lecia prehodené dve líšky a asi desať vtákov.

Bloňďavý chlapec sa zo svojou srnou medzi nimi dobre vyrovnal. Bol spokojný, že celá jeho rodina bude mať čo jesť na zimu. Nebudú hladovať. Síce ešte niekedy pôjdu na lov, ale na začiatok to bude určite stačiť.

,,Ahojte", prehlásil bloňďák hneď ako sa dostal ku svojim bratom. ,,Ahoj", usmial sa naň jeho mladší brat, svoj úlovok položil na zem a následne objal svojho brata.

,,Dobrý deň pane", prehlásil hneďovlasý chlapec hneď ako za chrbtom svojho brata uvidel korunného princa. Odtiahol sa od bloňáka a hlboko sa poklonil princovi. Jeho najstarší brat počul slová hneďovláska. Hneď sa otočil a po následnom ividení princa sa rovnako hlboko uklonil.

,,V poriadku. Môžte sa postaviť", prehlásil princ. Chlapci uposlúchly a vystreli sa. Hneď svoje pohľady presunuli na bloňáka. Ten však len sklonil hlavu a zadíval sa na svoje nohy.

Medzitým sa v printovej hlave odohrával boj o emócie a v nose sa miešali tri vôňe krvi. Najvýraznejšiu krv však mal bloňďavý chlapec, ktorý sa neprestajne pozeral na svoje nohy. Nevedel, prečo jeho krv cíti najintímnejšie. Bol zmetený a tak sa rozhodol, že nechá trojicu chlapcov osamote.

,,Tak ja vás už nechám osamote. Nebudem Vám tu prekážať. Majte sa", prehlásil princ a tak si získal pozornosť chlapcov. ,,Dovidenia veličenstvo", prehlásili zdvorilo a ihlboko sa uklonili. Princ na to iba prikývol a následne sa rozišiel od chlapcov preč.

,,Prečo bol korunný princ s tebou? Čo ti chcel?", začal sa vypitovať najstarší z trojice. ,,Nič. Chystal som sa odýsť, keď v tom sa z niekadiaľ vynoril. Spýtal sa ma, či som tu s niekym a keď som povedal, že som tu s vami, tak sa mi ponúkol, že ma odprevadí", vysvetlil bloňďá. Chlapci iba súhlasne prikývli a viac sa k tejto téme nevracali. 

Chlapci si zobrali svoje úlovky a pobrali sa domov. Cestou sa ešte rozprávali a smiali. Dohadovali sa toež, ako budú prežívať zvyšok načatého dňa.

Doma svoje úlovky odniesli do kuchyne, kde to položili na stôl. Hneď po príchode ich vysmiatej mami, začali chlapci škubať perie a zvliekať kožu zo zvieral. Radi pomáhali svojim rodičom. Boli šťastný za každý spoložný deň, alebo iba nejaký moment.

,,Mami, kde môžem dať to perie?", spýtal sa hneďovlásý chlapec svojej matky, ktorá mu s úsmevom na perách hneď aj odpovedalal. ,,Ak chceš, môžeš si ich nechať a niečo s nimi ozdobyť, alebo vyrobiť."

Hnedovlasý chlapec s radosťou poďakoval a ďalej sa venoval svojej práci. Chlapec bol najšikovnejší z rodiny. Mal talent pomaly na všetko, čo len vyskúšal. Učil sa rýchlo a tak preň bola práca hračkou. Rád pomáhal svoju staršiemu bratovi na poli a svojmu blonďavému bratovi s prevážaním tovaru, alebo pomoct u svojej starej mami.

Hneď po práci sa chlapci rozhodli, že sa pôjdu vyblázniť do jazierka na konci kráľovstva. Za kráľovstvom Min sa nachádzalo kráľovstvo Kim, do ktorého sa zriedka niekto odvážil vojsť. Kráľovské rodiny sa totižto dohodli, že si viac-menej budú poddaných predávať. Ľuďom však pravdu nepovedali a tak v nich šírili strach.

Chlapci sa hneď po príchode na určité miesto rozbehli do vody. Vlastne iba dvaja najmladší. Straší ich iba zo smiechom pozoroval. Rád sa totižto pozeral na svojích dvoch vysmiatých bratov. Vždy mu vykúzlili úsmev na tvrári.

Bielovlasý chlapec sa svojou nadľudskou rýchlosťou dostal do kráľovstva, kde hneď vbehol do kuchyne. Tam sa naň celé služobníctvo pozrelo. No po pozretí do jeho očí, ktoré mal fialové, začalo služobníctvo behať po kuchyni a prezerať poličky.

Po chvíli ku korunnému princovi prišla mladá dievčina, ktorá mu priniesla misku z tuhou červenou tekutinou. Princ bez váhania misku prijal a rýchlo tekutinu vypil. Hneď sa mu chuť krvy rozliala dole krkom a on spokojne vydýchol.

Princ misku vrátil a rozišiel sa do komnaty svojich rodičov. Bez zaklopania rozrazil dvere a vošiel do komnaty.

,,Yoongi! Neučili sme ťa klopať?!", zvrieskla na princa jeho matka, ktorá si upravovala svoje šaty. Princ k nej podyšiel. Celý čas mal svoje biele oči a chladnú tvár. Kráľovná cítila pocit strachu, čož sa jej za posledných 50 rokov nestalo, no odmietala si to pripustiť.

,,Mám na teba a otca dvôležitú otázku. Je to nevyhnutné. Súrne potrebujem odpoveď", prehlásil princ. Z jeho hlasu sršala dominancia, hnev a tiež starosť.

Jeho matku to dosť vydesilo a od svojho syna odstúpila o krok. Nikdy za svoj život sa takto nebála. Vždy ona budila dominanciu. Vždy z nej išiel hnev. Teraz to išlo od jej syna. Nechápala, prečo je to tak, ale dúfala, že jej manžel bude vedieť odpoveď.

,,Dobre. Pôjdeme za tvojim otcom a hneď potom sa aj opýtaš. Môže byt?", spýtala sa kráľovná z trochou strachu v hlase. Princ prikývol a ukľudnil svoje emócie. Kráľovna sa tak uvoľnila a vyšla z komnaty.

Vybrala sa do pracovný jej kráľa. Korunný princ ju bez akýchkoľvek poznámok následoval. Mal otázku, na ktorú musí poznať odpoveď. To jediné mu teraz vŕta hlavou.

,,Drahý", oslovila kráľovná svojho kráľa po príchode do jeho pracovne. Kráľ zodvihol hlavu od svojích papieroch a pozrel sa na prichádzajúcu dvojicu. Hneď sa usmial a pokynul, aby si sadli. Dvojica tak učinila a posadila sa pred kráľa.

,,S čím vám pomôžem?", spýtal sa kráľ s neustálim úsmevom na perách. Bielovlasý chlapec sa začal cítiť divne. Rozhodol sa to ignorovať. Radšej sa zamyslel nad tým, ako sformuluje svoju otázku.

No jeho rodičia ten pocit nemohli odignorovať. Vo vzdychy cítili silný pach dominancie, hnevu a agresivity. Tento pach bol však silnejší ako pach kráľa.

Kráľ bol silno zarazený. Nevedel odkiaľ sa ten pach dostal do jeho pracovne. Nevedel, kto by mohol mať dominantnejší pach ako on. Nikoho takého nepozná a to ho dosť frustrovalo.

Kráľovná bola na smrť vystrašená. Jej syn mal práve dominantnejší pach ako v jej komnate. Tiež išiel z neho väčší hnev. Dokonca sa z neho valila aj agresivita. To ju desilo najviac. Bála sa, čoho by mohol byť jej syn schopný.

,,Prečo cítil krv jedného človeka viac intenzívnejšie a sladčie ako krv ostatných?!"