Ordinary one [Loki ff]

Časť ôsma

Žila som na Islande dlhú dobu a sama. Domov som poslal jeden jediný list s tým že som v poriadku no naspäť sa mi nevrátilo nič.
Čas bez Lokiho išiel pomaly a neprešiel by deň kedy by som na neho nepomyslela. No spomienky každým dňom matneli, jeho dotyky a vôňa sa mi zdala stále vzdialenejšia a pomaly som si začínala zvykať na život bez neho. Jeho neprítomnosť sa mi zdala čím ďalej tým samozrejmejšia akoby tu ani nikdy nebol. Bolo to smutné no potrebné zaceľovanie starej rany.

Raz neskoro večer som sa vracala domov z práce. Auto som zaparkovala pred domom ako vždy no keď som zdvihla zrak oblial ma studený pot. Vnútri sa svietilo. Je pravda že som ráno odchádzala keď bola ešte tma ale odprisahala by som že som zhasla. Vystúpila som teda z auta a pomaly pristúpila k dverám. Pomaly skoro bez zvuku a zadržaným dychom som stlačila kľučku a potlačila dvere dovnútra. Cez chodbu som videla ako sa v kuchyni svieti. Bez toho aby som zatvorila dvere som sa ráznym krokom vybrala tam. Nech ma tam čakalo čokoľvek bola som rozhodnutá to zvládnuť.
Keď som vošla do miestnosti oči mi padli na stoličku pod oknom a sanka mi spadla asi po kolená. Predomnou sedel Thor. Dobitý a doráňaný. Vlasy mal ostrihané a cez jedno oko mal pásku. Koľko sa toho stalo za ten čas? Pomyslela som si. No najviac ma aj tak zaujímalo čo je s Lokim. Prečo neprišiel s ním.
,,Čo sa stalo?" Vypadlo zo mňa keď som sa prebrala z myšlienok.
Thor už stál pri mne a pevne ma chytil za ramená.
,,Vysvetlilm ti to potom. Musíš isť so mnou potrebujem ťa." Vyšplechol na mňa a ťahal ma k dverám.
Ja som sa ťažko no predsa vyvliekla z jeho zovretia.
,,No tak to teda nie." Povedala som a založila si ruky na hrudi. ,,Vysvetlíš mi to teraz. Čo sa ti stalo? Čo ma znamenať tento prepad a kde je Loki? "
Thor sa na mňa zúfalo pozrel.
,,To na Asgarde...ona vrátila sa Hela...prvorodená Odina...prišiel ragnarok." Trhavo zo seba sukal Thor.
Za ten čas čo som bola sama som si stihla naštudovať severskú mytológiu a presne som vedela čo znamená Ragnarok.
,,A čo ja mám s tým? Ako vám mám ja pomôcť poraziť Helu?" Nechápavo som sa na neho pozrela.
,,Nejde o Helu ale o Lokiho...on ušiel z cely ale určite neodišiel z Asgardu. Potrebujem aby si mi ho pomohla nájsť." Dodal jedným dychom Thor.
,,Vážne?" Zasmiala som sa. ,,Nemyslíš si že keby ma chcel vidieť, nájde spôsob ako prísť sem za mnou? Thor je to už dlho, veci sa zmenili." Do očí sa mi vhrnuli slzy. ,,Prešlo veľmi veľa času nato aby tam zostali city...hlavne u Lokiho." Sklonila som hlavu.
,,Prepáč ale nepomôžem ti." Dodala som.
Thor ma chytil za ramená a pozrel sa mi hlboko do očí.
,,Poznám svojho brata...odkedy som ho odviedol kul plány ako odísť, újsť a vrátiť sa k tebe. Neprestal ani na jediný deň. Určite sa aj teraz snaží dostať na Midgard. Meg prosím..skôr ako bude neskoro." Naliehal Thor a ja som mu nakoniec bezmocne prikýla.
Vytiahol ma von pred dom a zakričal na Haimdala. Ten nás bifrostom dostal na Asgard.

Predstavovala som si ho úplne inak a želala si aby som ho videla v plnej kráse tak ako mi ho Loki opisoval. No to čo som videla sa úplne líšilo od všetkého čo mi kedy hovoril. Veľa vecí bolo zničených, nielde to horelo a všetko vyzeralo ako po úplnej pohrome. V tom som zacítila chladné a ťažké zovretie na mojom rameni. Obzrela som sa a bol to vojak. V panike som sa obzrela na Thora ktoreho tiež držal jeden.
,,Odvedieme vas k Helle." Oboznámili nás a ťahali smerm k zámku.
,,Čo to je Thor?" Spýtala som sa so slzami v očiach.
,,Kľud. Všetko bude dobré neboj sa. Len mi ver." Dodal.
Nemohla som tomu uveriť. Vidieť Thora rezignovane kráčať pod nátlakom nejakeho vojaka bolo neuveriteľné a zároveň frustrujúce. Želala som si aby niečo spravil.

Keď nás priviedli do zámku postavili nas pred obrovský trón na ktorom sedela Hella. Bola vemi pekná no z jej pohľadu išiel strach.
,,Pokľaknite!" Zakričala a stráže nas zatlačili k zemi až sme sa obidvaja ocitli na kolenách.
,,Tak pre toto si si Thor išiel?" Spýtala sa so smiechom a podišla bližšie ku mne. Priložila mi díku pod krk a zdvihla hlavu aby som sa na ňu pozrela.
,,Priviedol si si ľudskú frajerku? Načo aby tu zomrela s tebou?" Hella sa hurónsly zasmiala.
,,Nieje to moja frajerka." Uškrnul sa Thor so sklonenou hlavou.

,,Nieje jeho. Je moja." Ozvalo sa spoza nás. Ten hlas som tak dobre poznala. Srdce mi poskočilo a slzy sa mi vhrnuli do očí. Loki
Otočila som sa a videla som ho tam stáť. Vo svojej zelenej zbroji s plášťom a helmou s rohami. Vyzeral tak odhodlane a neporaziteľne no úplne inak ako som  ho kedy videla ja.
V ruke mal žezlo a hore v jeho strede sa vynímal tessarackt.
Uprene sa na seba s Hellou pozerali a ani jeden neuhol pohľadom.
,,Prišiel si zomrieť braček." Uchechtla sa Hella ustúpila odomňa a urobila pár krokov aby sa ocitla presne oproti Lokimu.
,,Vychutnám si ako ti lásku rozkuchám pred tvojími očami." Zasmiala sa a nasadila si helmu ktorú zdobilo niekoľko rohov.
,,To sa ešte uvidí." Oponoval jej Loki.