Jemné dotyky slov

Vyznania smútku

Jemný vánok ticho zaklial
Tajomným smútkom
Keď najtemnejšie obavy
Už nezahalil múrom

Zraniteľnosť skrýva
Akoby bol nahý zdá sa
Kým pre osobu to vyznanie
Je sťa nepodstatná fráza

Keby zamyslene študovala
jeho dušu zrakom
Možno by si všimla smútok
Čo už ležal prachom

Pery krvou zmáčané
Ako do nich hrizie
Slzy niesu predsa vítané
Pri ľuďoch nevedomej trýzne

hľadiac do tmy sveta ticho
V agónii plaču vzdychol
Po stíkrát sa poučil
Keď naveky zrazu stíchol