Nanešťastie som trafila tvár. Spadol na zem. Rýchlo som k nemu bežala .
Na zemi ležal...
Chlapec v čiernej bunde. ,,Si v poriadku? "opýtala som sa a pomohla mu sadnúť.
,,Vyzerám tak? "zaironizoval. Zložila som si rukavice a dávala mu z tváre sneh preč. Na chvíľu sa zarazil no nenamietal. Oči mal stále zavreté. Pomaly som mu z nich dala dole sneh a konečne ich otvoril. Mal modré, ale viac sivé oči. Natiahla som k nemu ruku a odhrnula mu sneh z vlasov. Svetlé hnedé vlasy mu spadli do oči a hneď som mu ich dala nabok. Skenovala som celú jeho tvár. Od obočia, lícnych kostí, a nosa až k perám. Až potom som si všimla, že má na nose a pod očami na lícach pehy. Pousmiala som sa.
,, To som až taký pekný , že sa na mňa nevieš prestať pozerať ?" začervenal sa a prehrabol si vlasy.
,,Neviem možno nechcem. Klamať sa nemá takže tak," žmurkla som a postavila sa.
,,Tak takúto odpoveď som ozaj nečakal, " zasmial sa. Tiež sa postavil. Bol odo mňa o niečo vyšší. Premeriaval si ma od hlavy po päty. Pohľady sa nám stretli.
,,Máš veľmi pekné oči, ako čokoláda. Na zjedenie, " povedal po chvíli a zatváril sa zasnene.
,,Ďakujem. Mám oči na zjedenie hej?"
,,A nielen oči... Inak ja som Chris a ty si ?" podal mi ruku.
,,Ja som..."pribehli chlapci , s ktorými som sa guľovala.
,,Tu je! Tu je! Kde si bola ?Hráme ďalej? ,, Babám bola zima tak išli domov. Padavky."
,,Nie, prepáčte. Ale čo tak zajtra? Mohli by sme ísť do..."
,,Áno do kaviarne na kraji mesta. Zahráš si na klavíry a zaspievaš s nami piesne." ,,Vieme. Ale len pod jednou podmienkou ." Nadvihla som obočie.
,,Na to, že máte len jedenásť ste nejako veľmi chytrí nemyslíte? A aká je tá podmienka?"
,, Pôjdeš s nami na ľad," zaškerili sa .Tak toto nie!
,,No to určite. Žiadne také," založila som si ruky do nesúhlasného gesta.
,,Ale no ták! " ,,Prosím prosím, pekne prosím. " Spravili psie oči.
,,Nie psie oči niééé....no tak dobre ale len na chvíľku a potom sa budem len pozerať. Fajn?"
,, Platí! Tak zajtra, ahoj! "
,, Čaute!" zakývala som im. Už utekali domov.
,, To boli tvoji bratia? " opýtal sa.
,, Nie. Zhodou okolností boli títo dvaja ukecaný moji bratranci. "
,, Aha. Už som sa bál že jeden z nich je tvoj priateľ." Povedal a utrel si imaginárny pot z čela.
,, Nebodaj by ste žiarili? Och, ale vidíme, že kto má protekciu." Hovorila som ako učiteľka zo školy.
,, Ja," povedal rozhodne.
,, Nie, on, " vyplatila som jazyk. Odskočila som pár metrov od neho a utekala cez park.
,, No veď počkaj!" zakričal a rozbehol sa za mnou. Dobehol ma. Zastavilo ma zavibrovanie mobilu. Mama mi poslala sms-ku.
,, Prepáč ale už musím ísť. "
,, Nevadí. Pokračovanie nabudúce, " žmurkol. Venovala som mu úsmev a šla domov. Celú cestu som sa usmievala. V hlave som si prehrávala vianočné pesničky a hmkala si tú melódiu.
Otvorila som vchodové dvere a zobliekla sa. Topánky som si vyzula a v obývačke ma čakal...
Ahooj. Tak čo myslíte, kto ju čakal v obývačke?
