človek, duša, v ktorej sa bijú dva silné protiklady. a myslím, že táto vojna sa tak skoro neskončí


 Som duša hľadiaca niekam do diaľky, fascinovaná diaľavou a všetkým čo je v nej. Či už sú to kŕdle vtákov uberajúcich sa kamsi preč alebo hviezdne nebo, západy slnka, šmuha za lietadlom či len obyčajný mrak. Jednoducho to som ja. Fascinovaná nekonečnou obloho a celým nekonečným vesmírom či nekonečnom samotným. 
  Necítim sa dobre ak nie som sama sebou. Ak som tým malým bláznom, ktorý ti zakrýva z autobusu, len tak pozdraví na ulici, tancuje na parkovisku, rozpráva viac ako by mal, chodí bosý po tráve, rozpráva sa so zvieratkami (nie, Dr. Doolitle nie je môj pribuzný:D), chodí po eskalátoroch len tak či robí bláznivé grimasy a smeje sa ako blázon, pretože ním je, tak sa cítim dobre. Cítim sa úžasne, keď môžem byť tým malým bláznom v tomto veľkom svete. Cítim sa úžasne, keď môžem byť sama sebou. Priam nádherne.
Ak by som sa snažila byť niekým iným a nie bláznom, tak mám v sebe zmätok, prázdno a myseľ mi zalieva paradox. Množstvo paradoxov, zmätku a prázdna, čo vytvárajú obrovské tornádo v mojej mysli a ničia všetko naokolo. Tornádo, ktoré ma ničí. A bolí ma to, raní. Ale aj napriek tomu som tu. A existujem. Žijem ako každý iný a som rada že môžem zaberať miesto na tejto plánete. Som rada, keď mi niekto späť zamáva s pochopením, že som blázon a je to v poriadku:D. 

Ak si blázon, tak ním buď. Ak ním nie si, čo je na tom? Buď tým kým si. Buď sám sebou. Pretože ja ťa takto ľúbim. Ľúbim ťa, keď si sám sebou❤ a nechcem aby ťa to tornádo ranilo❤