Simona Neumann

"Úprimne to bolo stále horšie a horšie. Sedela som na okennej parapete prikrytá dekou a pozerala som ako dažďové kvapky narážajú do skla. V pozadí hrala hudba, ktorá dodávala atmosfére ľahko depresívny nádych. To, čo som prežívala nebola tak úplne depresia, skôr som až príliš rozmýšľala nad tým, čo sa v mojom živote udialo posledné týždne. Neviem, čím to bolo, ale zrazu prišlo to obdobie, kedy mi nepomáhala ani dobrá kniha. Len som sedela na posteli a rozmýšľala pri hudbe. A to bol začiatok konca..."