Neobyčajne obyčajná |HP FF|

7. Hádka

„Najlepším priateľom je ten, kto sa nepýta na dôvod tvojho smútku, ale dokáže znova vrátiť radosť."

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

4. Ročník.

Priebeh udalostí sa posledné mesiace bol zaujímavý. Na konci tretieho ročníka som s Tobym začala chodiť a Grace s Corou po tom oznámení konečne prestali uťahovať z môjho a Dracovho priateľstva. No tiež musím povedať, že po začatí vzťahu s Tobym som sa s Dracom nestretávala tak často ako predtým.

Letné prázdniny som mala z polovice stráviť s Tobym, no ten sa vôbec neozval, z čoho som bola sklamaná. Takže všetky plány, ktoré som na prázdniny mala išli do koša. Prázdniny s Tobym som vymenila za prázdniny s Grace a Corou. Každý deň, pokiaľ nepršalo sme strávili niekde von a užívali si slniečka.

Včera sme sa vrátili na Rokfort a očakávam, že tento rok bude naozaj zaujímavý. Na našej škole sa ma konať trojčarodejnícky turnaj a taktiež k nám majú prísť ďalšie dve školy. Beauxbaton a Drumstrang. Keď nám o tom oznámili zaliala ma túžba sa prihlásiť, no keď bolo povedané, že to je od sedemnástich, tak moja túžba opadla.

Konečne bolo po vyučovaní. Na to, že to bol prvý deň, to bolo dosť náročný deň. Dúfam, že taký nebude celý rok, inak budem každý deň chodiť spať po druhej.

Išla som z obeda priamo do klubovne, že si pôjdem spraviť tu hŕbu úloh, nech mám potom čas na ostatných, keď som na chodbe stretla svojho Tobyho. Čiastočne som bola na neho nahnevaná, že celé leto sa neozval, neukázal sa ako sľúbil, no chcela som to s ním prebrať, prečo to tak bolo.

Nahodila som úsmev a prihovorila sa mu: „Ahoj, Toby."

„Ahoj," odpovedal mi a dal mi pusu. Ešte viac som sa usmiala, no potom mi úsmev z tváre zmizol.

„Ako sa máš?"

„Fajn," povedal nezaujato

„To je dobre. Ja sa až tak dobre nemám, máme úlohy nad hlavu hneď v prvý deň a tak."

„Aha," povedal opäť rovnakým tónom a ja som sa zamračila.

„Toby, smiem sa ťa niečo opýtať?" prihovorila som sa opatrne a pozrela na neho.

„Čo?"

„Vieš, sľúbil si mi na konci roka, že spolu strávime leto, no vôbec si sa celé dva mesiace neukázal a ani mi neposlal list, prečo to tak bolo. Tak sa pýtam, prečo?"

„Mal som robotu a boli sme preč. Nemal som čas. Prepáč," povedal, čo ma zamrzelo.

„Nemal si čas?" spýtala som sa smutne no zároveň trochu naštvane. „Chceš mi nahovoriť, že za celé dve mesiace si nemal čas, mi poslať jeden jediný list, že prečo si sa neukázal, a že si v poriadku? Ani na jeden list si mi neodpovedal, Toby, bála som sa o teba." Iba pokrčil ramenami.

„Stalo sa niečo, Toby? Prečo si sa neozval?" spýtala som sa opäť.

„Nemal som jednoducho, čas ti odpisovať, mal som dôležitejšie veci na práci."

„Niečo dôležitejšie ako je tvoja frajerka?!" vyštekla som, pričom mi trochu vyhŕkli slzy. Tak som nenávidela sa s niekym hádať. „Typujem, že ani jeden list, čo som ti poslala si ani len neotvoril, je tak? Lebo si nemal čas na svoju frajerku." Opäť len pokrčil ramenami a vo mne vzrastal hnev.

„Môžeš mi odpovedať? Čo bolo to dôležitejšie, než si nájsť päť minút času na svoj frajerku?!"

„Nemusím ti hovoriť každú vec v mojom živote. Nemám ti oznamovať aj to, kedy som bol naposledy na záchode?" odpovedal podráždene.