Dcéra noci

Kapitola 48

Keď vystúpili z auta, prešli po dláždenom chodníku rýchlo dovnútra. Leah videla, že v salóniku pri recepcii postávalo mnoho ľudí. Niektorí boli oblečení slušne, iní, naopak, zase až príliš výstredne.

„Lucius, Leah!"

Po červenom koberci k nim cupkala Satomi. Mala na sebe biele kimono s dlhými rukávmi a voľné nohavice výraznej červenej farby, ktoré mala previazané hneď pod prsiami. Rovné čierne vlasy mala zviazané v jednoduchom chvoste, ktorý jej sedel na chrbte.

„Konečne ste prišli," zvolala teatrálne. „Poďme, tvrdnem tu už celú večnosť."

Leah sa vybrala za Luciusom a Satomi, ktorí kráčali k výťahom. Nastúpila s nimi dovnútra a Lucius stlačil tlačidlo. Keď boli konečne sami, otočil sa k Satomi.

„Niečo zaujímavé?"

„Dačo sa deje. Veľa démonov je dnes nervóznych," pošepla.

„Čo Nathaniel?"

„Zdá sa, že dnes nepríde."

„To je dobre," odvetil.

Výťah cinkol a oni spoločne vystúpili. Prešli cez sklenené dvere a potom pomaly kráčali chodbou vystlanou dlhým tenkým kobercom, až kým neprešli na jej koniec. Leah zazrela otvorené leštené dvere, z ktorých bolo počuť vravu.

„Pamätaj si, čo som ti hovoril," zavrčal na ňu Lucius predtým, ako vošli dnu.

Ocitli sa vo veľkej zasadacej miestnosti, uprostred ktorej boli obrovský okrúhly stôl s otvorom v strede. Leah uvidela viac ako desiatku stoličiek. Niektoré už boli obsadené. Lucius si vybral jednu z voľných a prešiel k nej, aby si mohol sadnúť. Leah by bola išla s ním, ale Satomi ju chytila za ruku a potom pomaly prešli za jeho chrbát, kde ostali ticho stáť.

Spojila si za chrbtom ruky, oprela sa o stenu a čakala, čo sa bude diať. Do začiatku im zostávalo necelých pätnásť minút. V hlave si prehrávala Luciusove slová, len ticho stáť a na nič nereagovať.

„Lucius, dávno sme sa nevideli."

Žena sediaca o niekoľko miest ďalej sa nahla dopredu, aby na neho lepšie videla. Mala tmavé kučeravé vlasy a celá bola zaodetá v čiernom. Pohľad tmavých očí podtrhnutých čiernou linkou skĺzol po Luciusovi a zastal na Leah. Oblizla si pery a snažila sa na ňu nedívať. Sklopila pohľad k zemi.

„Shakti," kývol jej na pozdrav.

„A čo to máš za nový objav?"

Leah prudko zdvihla hlavu. Pohľady ostatných lovcov boli upriamené na ňu. Nervózne prestúpila z nohy na nohu a premýšľala nad tým, či sa jej darí zachovať si kamenný výraz ako jej Lucius kázal. Bála sa, že ak sa neovládne a na povrch vyplávala Rauni, zistia, kým je v skutočnosti.

Satomi ju chytila za ruku a stisla jej prsty.

„To je Leah," povedal Lucius a mávol rukou. „Využívam ju ako posla."

„Necítim z nej žiadneho démona," pokračovala Shakti vo svojom rýpaní. „Nevedela som, že si na také mladé dievčatká."

Posmievala sa mu, že je na mladé dievčatká, no v skutočnosti jej zrejme iba závidela. Bolo jasné, že mala po štyridsiatke. Vyzerala stará a na tvári mala množstvo vrások. Leah sa nadýchla. Mala sto chutí jej to vmiesť do tváre.

„Neopováž sa čosi povedať," ozval sa Luciusov hlas v jej hlave. „Ak sa vzbúriš proti môjmu želaniu, nebudú nás už viac rešpektovať."

Leah znova sklopila pohľad. Hrýzla si do pier tak silno, až mala pocit, že jej prasknú.

„Mám pocit, že fetiš na mladú krv tu má niekto iný," Lucius si podoprel bradu a potom sa s lenivým úsmevom pozrel na Shakti. „Tvoj spoločník istotne nie je démon."