Vlk a Líška

Kapitola 3.

Utekala som do bytu, nemohla som uveriť, že táto svorka je tak nápadná. Ach, tým trom parchantom by bola ublížila viac, ale nechcela sa dať odhaliť. Rozpamätávala som sa na svoj bojový výkon. Bola som na seba hrdá, najmä preto, že pri údere päsťou som mala v dlani ukrytú levanduľu, ktorú som našla na svojej prechádzke. 

„Levanduľa v sebe skrýva veľa mágie. Na ľudí pôsobí upokojúco, ale na vlkov má negatívny vplyv. Nezahoja sa im hneď ich rany." Tieto slová som mala od mamky. Miliónkrát som jej v duchu poďakovala. Ani som si neuvedomovala, že sedím na zemi a v rukách zvieram malinký kúsok fialovej rastlinky.

V sprche som premýšľala nad svojim plánom. Chcela som sa dostať do svorky, ak nie to, aspoň si vydobyť miesto na ich území, kde by som mohla žiť. Ale na to potrebovala súhlas Alfu.

Prv som totiž žila na neutrálnom území aj s matkou, po pár rokoch sa dostali pod nadvládu Vlkov z juhu, ktorí opovrhovali čarodejnicami a tak sme žili na úteku. Iné svorky sa nás báli, teda konkrétne mňa. To som ešte nevedela ako ovládať svoju premenu a ako ju skrývať pred ostatnými. Po matkinej chorobe a následnej smrti som sa rozhodla študovať. Medzi ľuďmi sa mi podarilo prekryť svoj pach. Avšak, v ten čas sa mi vyvinula schopnosť, o ktorej dlho nevedela. Schopnosť prefíkane sa dostať do hlavy mužov či žien a následne ich zlomiť. Keď podľahli už ma nikdy nedostali z hlavy. Stále sa vracali a chceli ma, chceli aspoň moju prítomnosť, ale ja nikdy nikomu nebudem patriť. Všetko bola len hra a hrala som ju rada až do minulého roka. V poslednej svorke sa mi podaril veľký úlovok. Samotný Beta. Chodil každú noc pod moje okno na internáte a až kňučal, aby som ho pustila do izby. Milovala som s ním manipulovať a postupne som milovala aj jeho. Áno, zamilovala som si svoju korisť. Bol tak sladký, milý, pozorný, jednoducho presný opak mňa. Viackrát sa pýtal na môj pach, ale zaklamala som mu, že som kríženec. A viac sa už nepýtal. Všetko bolo dokonalé. Ale aj dokonalá rozprávka má svoj koniec.

Koncom posledného ročníka za mnou prišiel s rozčúleným výrazom a povedal mi tie najhoršie slová, aké som mohla počuť: „Videl som ťa Lesana." To som už predpokladala zlý scenár. „Videl som v noci tvoju premenu a viem, že by som ťa mal nahlásiť," odmlčal sa, videla som na ňom opovrhnutie, "ale potopil by som aj seba, že som taký naivný. Preto, keď dokončíš školu zmizneš a nevracaj sa späť." To som už nevydržala a rozplakala sa. Sama neviem prečo, možno aj pre neho, možno, že už som si konečna mala dobrý život a vedela som, že sa blíži koniec.

„Prečo ma zavrhuješ? Veď sám vieš, že nie som nebezpečná. Nič zlé som nespravila. Stále som bola na tvojej strane, veď som pre teba urobila všetko," vykoktala som zo seba a približovala sa k stene mojej izby.

„Lesana, včera som šiel za tebou ti povedať, že som našiel svoju spriaznenú duši, že sa musíme rozísť, veril som, že to pochopíš, ale keď som uvidel ten tvoj ryšavý kožuch došlo mi to. Celý ten čas si sa so mnou len hrala a skrývala sa za mňa, aby sa ti nič nestalo, lebo presne to je výstižné pre prekliate líšky ako si ty." Nakláňal sa nado mnou a ja som nevedela, čo robiť, len som stála a počúvala ako kričí. „Všetko mi to došlo, ten pohanský oltár so stopami mágie v lese, bylinky v tvojej izbe, hony na veľkú líšku, ktorú organizovala svorka a ty si plakala, aby som som tam nešiel... Lesana ja som ťa miloval a ty si ma len využila vo svoj prospech." 

"A ja ťa milujem stále." Dodala som roztraseným hlasom. On sa len chladne otočil a už som ho nevidela. 'Nech sa ním tá spriaznená duša zadusí.'

Následne som preplakala veľa nocí. Vedela som, že sa mi raz klamstvá a moja manipulácia vyplatia, ale netušila som ako veľmi to bude bolieť. Vtedy som si sľúbila, že už v sebe pochovám tú lišiacku osobnosť, až veľmi som zranila tú ľudskú...

Rozplakala som sa v sprche, schúlila sa do kĺbka a tečúca voda zmývala moje slzy. 'Veď ja nemôžem za to, že som prekliata, za to môžu oni.'