S láskou Barcelona

3. Neznášam faloš!

Ráno som opäť meškala. Zastavila som sa pred dverami do triedy, nadýchla a vydýchla som. Bola som uistená, že Messi je už v triede a rozvaľuje sa na mojej lavici. Neznášam ten jeho namyslený ksicht. Pomaly som vošla do triedy a zamierila som rovno k môjmu miestu. "Ahoj." ozval sa vedľa mňa Messi. "Čau." odvrkla som naštvane a viac som ho nevnímala. Rozhliadla som sa okolo seba a zistila som, že Angie nieje v škole. Prečo mi nepovedala, že nepríde? Po prvej hodine som vyšla na chodbu a premýšľala som, čo budem dnes v škole bez Angie robiť. Neznášam keď musím trpieť školu sama. Vždy keď Angie nieje v škole, doliezajú tie najväčšie mrchy. Myslia si, že sú najtalentovanejšie a najkrajšie baby na škole. "Ja som sa ešte nepredstavil." vytrhol ma Messiho hlas zo zamyslenia. Otočila som sa a pozrela sa mu rovno do očí. Ako môže mať niekto ako on také krásne oči. Na čo to vôbec myslím, najradšej by som sa za túto myšlienku z fackala. "Som Lionel ale pokojne mi hovor Lio alebo Leo." uškrnul sa. "A ty si..." "Melanie." prerušila som ho. "Melanie. Pekné meno. Tak teda ahoj Melanie." uškrnul sa a hodil sa mi okolo krku, akoby sme sa poznali už od malička. Odtiahla som sa od neho a pozrela sa mu do očí. Jeho oči ma svojou krásou doslova omámili. Zazvonilo a ja som si uvedomila, čo sa práve deje. Stojím od Messiho vo vzdialenosti asi pol metra a hľadím mu do očí ako čerstvo zamilovaná. Ja ale nie som zamilovaná, ja ho predsa neznášam. Zatiaľ čo som premýšľala, Messi sa len jemne usmieval. "Mali by sme si ísť sadnúť." povedal s úsmevom na perách a odstúpil aby mi uvoľnil vchod do triedy. Zvrtla som sa a zamierila som k svojmu miestu. Keď som si sadla, začala som uvažovať nad tým, že možno nieje až taký namyslený ako som si myslela. Bola som tak hlboko ponorená v svojich myšlienkach, že som si ani nevšimla, že profesorka už vošla do triedy. "No takže." Začala profesorka hodinu. "Dnes máme štvrtého. Brooks poď k tabuli." No krása nie len, že sa vo vnútri fackám za moje myšlienky, teraz ešte dostanem aj päťku z odpovede.

****

Po škole som sa pobrala domov. Šlapala som tmavou ulicou a sledovala som tiché a pokojné prostredie. "Mel počkaj." Ozval sa za mojim chrbtom hrubý hlas. Zastavila som a otočila som sa smerom k volajúcemu. "Messi, čo tu robíš?" Opýtala som sa prekvapene. "Bývam tu kúsok." Odvetil a s úsmevom sa na mňa pozrel. "Nešla by si zajtra do kina?" Vybehla z neho otázka. Vypleštila som naňho oči a úplne som zamrzla. "Prečo nie." Vybehlo zo mňa po chvíli. Brooks čo to pre boha robíš, poznáme sa sotva dva dni a ja mu kývnem na prvé pozvanie do kina. Navyše ho neznášam, takže by som mu nemala prikývnuť vôbec. Nenávidím sa za to, čo som práve povedala! "Vyzdvihnem ťa o piatej." Povedal a vošiel do záhrady pred domom. "Tak zajtra." Vyšlo zo mňa, za čo som sa v duchu tiež poriadne prefackala.

Hi guy :-) tákže nová časť dúfam, že sa zatiaľ páči. A chcela by som sa poďakovať za to úžasné množstvo reads za tak krátky čas. Neskutočne ma to teší a som veľmi rada. ĎAKUJEM :-)