Part 16

205 20 4
                                    


Otvorila som oči. Biela stena a infúzia vedľa mňa mi napovedali, že som v nemocnici. Na izbe sa otvorili dvere a do izby vošiel doktor.
"Dobrý deň slečna Brooks. Ako sa máme?" prišiel s úsmevom k mojej posteli.
"Myslím, že už lepšie." odpovedala som a rovnako som sa usmiala.
"Ahoj." objavil sa medzi dverami neznámi chalan s kyticou v ruke.
"Tak ja vás teda nechám." povedal doktor a odišiel z izby.
"Ako ti je?" pýtal sa ma chalan a stále pozeral do zeme.
"Je mi fajn." odpovedala som.
"Mel, ja..."
"Prepáč ale kto si?" opýtala som sa nesmelo.
Chalanovi sa slzy tlačili do očí, napokon sa úplne rozplakal a utiekol z izby.
Do izby hneď za ním prišiel doktor.
"Čo sa mu stalo?" opýtala som sa ho, keď podišiel k mojej posteli.
"Ja neviem, čo ste mu povedali?" povedal s úškrnom.
"Ja ...len som sa ho opýtala, kto je." odpovedala som so strachom v hlase.
Doktor sa zamračil. "Slečna Brooks, vy neviete, kto to bol?" opýtal sa akoby som ho mala poznať.
"Nie, mala by som?" opýtala som sa zarazene.
"Slečna, to bol váš priateľ. Teda vlastne, váš bývalý priateľ." povedal neisto.
"Môj priateľ?" vypleštila som naňho oči.
"No, tohto som sa obával." povedal doktor a začal si niečo zapisovať do môjho chorobopisu.
"Prepáčte, čoho ste sa obával?" opýtala som sa, pretože som opäť nechápala.
"Viete slečna Brooks, mali ste úraz hlavy a vy si teraz nepamätáte isté veci. Ako napríklad, toho chlapca." vysvetľoval doktor a stále si niečo písal.
"Pošleme vás na vyšetrenie hlavy a uvidíme, ako na tom ste." povedal, usmial sa a odkráčal z izby.


Hi :) takže som sa rozhodla, že budem v tomto príbehu pokračovať. Keďže som túto časť už napísala celú a zverejnila som ju, ale až včera som zistila, že sa mi takmer celá časť zmazala a zverejnila som len pár viet, tak sa vám všetkým OSPRAVEDLŇUJEM dúfam, že to chápete :) :) Hope u like it Hrbčaa :)

btw časť venujem MrGuuky pretože tvoje komenty mi robia radosť a vždy mi zlepšia náladu ;)


S láskou BarcelonaWhere stories live. Discover now