привет солдат (Hello, soldier; Winter Soldier/ Avengers)

14

Boli na ceste domov. Maria a Bucky, ktorí viedli rozhovor, tak hlboký že doslova zabudli na svet vôkol seba. Maria fascinovaná Buckyho novou rukou a Bucky fascinovaný Mariou. Sam sedel obďaleč a sledoval ich krehké šťastie. Bolelo ho to. Vidieť svojho blízkeho priateľa, ktorý konečne našiel šťastie a pritom netušil, čo ho čaká. Čo ich oboch čaká. Sam bol jediný, ktorý nesúhlasil s utajením. Nesúhlasil s klamstvom. Veril, že keby to obom oznámia v tichu a osamote, tak by sa spôsobilo menej škody ako zbytočnými tajomstvami. No, na druhej strane rozumel prečo to ostatní chceli udržať v tajnosti. Kvôli nim. Kvôli tým úsmevom, ktoré si vymieňali a kvôli pohľadom, v ktorých sa strácali. Bolo to ako tých päť minút navyše, kým sa prebudia nazad do reality.

V New York pristáli až v podvečer. Maria si hneď vymenila objatie s Natashou a následne na ňu vybalila hromadu otázek ohľadom Zema. Natasha na sekundu pozrela na Steve, ktorý ich pozorne sledoval.

,,Zemo je už vo väzení. Nevedel o nič viac, ako my pred tým," zaklamala Natasha a Maria na ňu podozrievavo pozrela.

,,Žeby to bolo až také jednoduché?" pomyslela si a pozrela na Buckyho, ktorému Natashina odpoveď prišla dostačujúca takže sa s ňou uspokojila aj Maria.

,,Mali by ste ísť domov," hlesol s úsmevom Tony.

,,Vyhadzuješ nás?" spýtal sa ho pobavene Bucky.

,,Také niečo. Heš -heš!" zamával rukami Tony a Maria s Buckym usúdili, žeby im, po bláznivých niekoľkých týždňoch, nezaškodilo pohodlie domova. Rozlúčili sa a nastúpili do výťahu.

,,Tony, kto príde, že si ich tak rýchlo vyhodil?" spýtala sa Wanda, keď ich Maria s Buckym nemali šancu počuť.

,,Minister," hlesol Tony a všetci sa zhlboka nadýchli. Politici nikdy neveštili nič dobré.

Maria sa s Buckym rozlúčila vo výťahu, keďže vystupovala na prízemí a Bucky pokračoval do podzemných garáží. Teplý, takmer letný, vánok jej udrel do tváre. Čím bolo slnko nižšie, tým viac New York naberal na sile. Maria sa nevedomky usmiala. Pozornosť venovala nachvíľu trom veľkým SUVečkam, ktoré prešli okolo nej v dokonalom rade a zabočili do garáží v Stark Tower. Za normálnych okolností, a z čistej zvedavosti by sa otočila a šla nazad, ale jej pozornosť upútal Bucky, ktorý sa zrazu pred ňou zjavil na motorke.

,,Takže, dočkám sa odpovede?" usmial sa a dal si dole helmu.

,,A aká bola otázka?" uškrnula sa Maria. Bucky zišiel z motorky. Postavil sa pár centimetrov od Marii, odkašľal si a prednesom, za ktorý by sa nehanbil sám Shakespere, spustil: ,,Milá slečna Azarova, preukážete mi tú česť a budete ma sprevádzať dnešným večerom?" nastavil k nej ruku a jemně sa uklonil. Maria sa musela zasmiať. Bolo to extreme milé, páčilo sa jej to. Prijala jeho ruku a odvetila: ,,Bude mi potešením."

Bucky sa zoširoka usmial a stiahol ju bližšie k sebe. Maria odhodila svoj zvyčajný ostych, ktorý bol jeden z jej signifikantných znakov, a rukami sa oprela o jeho hruď.

,,A kam by ste rada zašli, slečna Azarova. Ak môžem navhrnúť, odpustite mi moju drzosť, poznám jeden skvelý bar v centre Brooklynu."

,,Uhm, to znie fájn."

Bucky jej podal prilbu, ktorú mal pred chvíľou na sebe on a pomohol Marii sa usadiť na motorke.

,,Len sa ma pekne drž," povedal, keď si sadal. Maria ho automaticky objala okolo pása. Bucky sa sám pre seba usmial, naštartoval a spoločne vyrazili. Prechádzali pomedzi autá a Marii sa zdalo, že poprvýkrát v živote je ona tá, ktorá je krok pred svetom. Zavrela oči a Buckyho pevnejšie objala. Bála sa že toto celé je iba sen.