привет солдат (Hello, soldier; Winter Soldier/ Avengers)

24

A Maria aj nažive bola. Práve teraz sledovala svojho brata, ako šalie zo škutočností, ktoré sa práve teraz dozvedel.

,,Klameš!" skríkol a znovu na ňu namieril zbraň.

,,Tak ma zastreľ!!! A choď za mamou do Moskvy a spýtaj sa jej, kto je tvoj otec! A potom sa jej spýtaj či vedela, s kým vlastne celé tie roky žila! Spýtaj sa jej na tetu Natashu, spýtaj sa jej na strýka Sashu, ktorý k vám chodil každý deň! Spýtaj sa jej, kto to v skutočnosti bol!"

Maria videla, ako moc je Nikolaj zúfalý. Vedela, ako moc nezvláda to, čo teraz robí. V snahe vyrovnať sa otcovi. Bolo jej ho ľúto. Tak ľúto, že až ho chcela objať a ochraňovať pred všetkým zlým. No, zrazu jeho pohľad skamenel. Akoby sa jeho nálada zmenila v priebehu sekundy.

,,Uspite ju a potom to tu vyčistite," zbraň schoval za opasok a pobral sa na odchod.

,,Prepáč mi," povedala potichu Maria a medzi tým upadla do tmy.

Medzitým sa na motorke, pomedzi autá, hnal Bucky na motorke. Ignoroval pravidlá prevádzky, ignoroval aj Samove komentovanie jeho jazdy v slúchadle. Jediné na čo teraz myslel bola Maria. Keď on i Natasha so Samom, ktorí šli v spoločnom aute, dorazili do prístavu, uvedomili si, že majú ďaľší problém. V prístave bolo niekoľko desiatok opustených skladov. Dostať sa a prehľadať každý z nich im zaberie hodiny.

,,Kde začneme?" spýtala sa Natasha.

,,Pokúsim sa preletieť a zoskenovať prístav. Tepelné snímky by nám mohli odhaliť kde sú," hlesol Sam.

,,Sam sú to armádne sklady, budú tam rušičky signálu a predpokladám, že budovy nie sú postavené z hocijakého plechu," povedal Bucky.

,,Tak aspoň nám to pomôže vyradiť to málo z tej väčšiny," povedal Sam a vyletel nad prístav.

Medzitým, nie ďaleko od nich, Maria precitla. Ležala na zemi a tvárou dole. Ruky i nohy mala zviazané.

,,Amatéri," odfrkla si a prevrátila sa na chrbát. Vonku už bola tma, čiže chvíľu trvalo kým zrak sa prispôsobil. Posadila sa a rukami, ktoré mala pevne za chrbtom, začala nahmatávať uzol. Medzitým sa obzerala vôkol seba. Nikde nikoho. Pomerne ďaleko od nej bola veľká brána a zadalo sa, že je pootvorená. Uzol úspešne nahmatala a rozviazala. Nohy si oslobodila tiež a postavila sa. Rozbehla sa k východu. No, čím viac bežala tým sa jej pred očami viac zahmlievalo a nohy ju neposlúchali. Unavene sa chrbtom oprela o jednu z drevenných bední. Keď lapila dych a zrak sa jej rozostril, došlo jej to. Nebola v tom istom sklade, ako predtým. Keď si bližšie obzrela bedne, ktoré boli okolo nej došlo jej že každá z nich je až po okraj naplnená muníciou. Taktiež vedela, že to čo jej pichli nebolo morfium či iný oblbovák, ale zmes látok, ktoré jej znemožňovali akýkoľvek rýchly presun. KGB to používala v sedemdesiatych rokoch.

,,Čím rýchlejšie pôjdem, tým to bude horšie," pomyslela si a zamyslela sa, prečo by Nikolaj nechcel, aby sa odtiaľto dostala.

,,Uspite ju a potom to tu vyčistite," spomenula si na jeho slova a v tom jej to došlo. Stačí aj malá rozbuška a nastane kaskáda výbuchov. Ak sú aj ostatné sklady naplnené muníciou, nemá šancu. Zhlboka sa nadýchla a pozrela sa na bránu.

,,Ak sa dostanem von, mám šancu sa dostať k vode," pomyslela si a znovu sa rozbehla. Bežala najrýchlejšie ako vedela, no keď bola už už pri bráne padla bez síl na kolená. Lapala po dychu a hlava sa jej točila ako na kolotoči. No, aj napriek tomu sa pokúšala vstať. Nohy ju neposlúchali a preto sa šúchala po kolenách.

Bucky medzitým bol o niekoľko skladov ďalej. Nič. Ani len zmienka. Frustrovane si prehrabol vlasy a vyšiel von a obzrel sa okolo. V tom uvidel ako sa na druhom konci, na jednom zo skladov otvorila brána a vyšla z nej nejaká osoba. Najprv si myslel, že je to Natasha, ktorá sa tiež túlala po okolí. No, keď uvidel ako drobné telíčko dopadlo na zem, uvedomil si kto to je.

,,Maria," hlesol a chcel sa rozbehnúť k nej. No, kým spravil krok v pred, sklad vyletel do vzduchu.