MONSTER'S KINGDOM

Časť 1.

Prebudil som sa na chlad otriasajúci celým mojim telom. Ležal som na chladnej zemi, ktorá sa svojim chladom zabodávala do môjho chrbta aj cez to, že na sebe som mal oblečenie v podobe trička s krátkym rukávom, riflí, ponožiek a topánok. Triasol som sa ako osika keďže takéto jednoduché oblečenie ma nedokázalo ochrániť pred zimou. Otvoril som oči všímajúc si, že miestnosť je pohltená do tmy, a akéhosi pachu zatuchliny, nad čím som skrčil nos. Žiadne okná, cez ktoré by prenikalo aspoň nejaké svetlo z mesačného svitu. Jediný zvuk v miestnosti vydávali kvapky vody kvapkajúce kúsok odo mňa. Samozrejme sa do ticha primiesilo moje hlasné dýchanie. Najhoršie pre mňa bola nevedomosť. Nepredvídateľnosť, čo môže na mňa skočiť.

Začal som loviť v pamäti, no na nič zmysluplné som neprišiel. Vôbec som netušil, ako som sa sem dostal. Ani to, či to oblečenie, ktoré mám na sebe je moje, alebo niekoho iného. Predstava, že ma niekto uniesol, obliekol do cudzích vecí, a videl ma nahého bola hrôzostrašná. Rozhodne som nebol opitý, ani nadrogovaný, našťastie. Vnímal som všetko okolo seba, čo bolo plusovým bodom. Dokonca aj moje ruky, ktoré som mal nad hlavou spútané akousi reťazou. Teda, aspoň podľa zvuku keď som rukami začal drmať som si myslel, že je to reťaz. Dych sa mi zrýchlil, a začal som panikáriť. V ušiach mi nekontrolovateľne zvonilo, a zo stresu z tejto situácie ma začalo bolieť brucho.

Nohy som našťastie nemal ničím spútané. Po chvíli, keď sa mi nepodarilo oslobodiť ruky z reťaze, som to vzdal a zakňučal bezmocnosťou. S námahou som sa rezignovane pritlačiť chrbtom ku stene opierajúc si hlavu a zhlboka dýchajúc vzduch do svojich pľúc v snahe aspoň trochu upokojiť samého seba.

Náhly zvuk škrípotu otvárajúcich sa dverí ma prinútil otočiť hlavu tým smerom, a modliť sa, že ma niekto prišiel zachrániť. Dnu vošla neľudsky vysoká postava so sviečkou v mohutnej ruke. Telo som mal stuhnuté strachom, no pohľad som neodvrátil. Ani vďaka sviečke som však dotyčnému nevidel do tváre keďže mal na hlave kapucňu a na tele čierny plášť, ktorý za sebou po zemi ťahal.

Rozhodne to bol muž súdiac podľa veľkých čižiem, ktoré napohľad vyzerali ťažko. Aspoň podľa toho, čo mi svetlo sviečky dovoľovalo vidieť. Začal pomalým krokom kráčať ku mne. Modlil som sa, aby toto celé bol len veľmi zlý sen a aby som sa zobudil v pohodlí mojej postele v mojom malom byte. Avšak, čím sa postava stále približovala a približovala, dochádzalo mi, že to sen nie je.

Po chvíli už stál asi meter predo mnou, a zdal sa byť ešte vyšší, než pred chvíľou. Dych sa mi chvel strachom, čo mohol jasne počuť keby napol uši. Začal sa skláňať pokladajúc sviečku na starý, drevený stôl pár centimetrov odo mňa. Pomedzi jeho celkom hlasné dýchanie som mohol jasne postrehnúť známky vrčania. Akoby tu bol nejaký vlk, ktorý by neváhal po mne skočiť a rozdriapať ma na kusy svojimi ostrými zubami.

Onedlho bol svojou tvárou len kúsok od mojej dýchajúc teplý vzduch zmiešaný s pachom alkoholu do mojej tváre. Tvár mi preťala zhnusená grimasa. Nikdy som nemal moc v láske alkohol, a vždy som sa mu snažil vyhýbať. Tak moc som mu chcel strhnúť kapucňu z tváre, no spútané ruky mi to neumožňovali. Chcel som prehovoriť. Opýtať sa, kde som, kto je a prečo ma uniesol, no bol som paralyzovaný strachom neschopný vydať zo seba jednu jedinú hlásku.

Odrazu natiahol ruku v úmysle dotknúť sa mojej tváre, no okamžite som sa uhol. Aspoň tak, ako mi to putá dovoľovali. Na môj čin nahnevane zavrčal vyšvihujúc sa na rovné nohy kráčajúc ku dverám. Predtým, ako však opustil miestnosť, sa na mňa otočil, no stretol som sa znovu len s kapucňou. Nestihol som ani zareagovať, a dvere sa s hlasným škrípaním zabuchli nechávajúc ma samého, vystrašeného a opusteného trasúc sa zimou.  

Prvá časť nového príbehu je na svete. Budem rád za akúkoľvek odozvu či hviezdičku. Dúfam, že sa vám prvá časť páči. Nebojte, rozbehne sa to❤️❤️.